ila Čadcu. Keď som prechádzala ulicami neďaleko od strednej časti mesta (názov námestia alebo ulice si nepamätám), kde bolo vysadené väčšie množstvo stromov a krov (možno to bol park, ale nevšimla som si to), bola tam autobusová zastávka, som v priebehu zopár minút videla dvom deťom v sprievode dospelých v rukách biele „bobule„ (presnejšie kôstkovice), plody imelovníka bieleho. Tento ker bol vysadený i v opisovanej časti mesta. Z počutia viem a tiež som si to teraz ešte pre istotu overovala v odbornej literatúre, že biele plody imelovníka bieleho sú jedovaté.
Boli to snáď iba dve minúty, čo som v rukách dvoch detí videla jedovaté plody, a dosť ma to zarazilo. Možno imelovník biely nie je tak hojne v Čadci vysadený alebo snáď z nejakých iných dôvodov nie je medzi ľuďmi rozšírené, že jeho plody sú jedovaté, preto Vás prosím, či by ste mohli vo Vašich novinách uverejniť môj článok, ktorý k tomuto listu prikladám, alebo nejakou inou pre Vás prijateľnou formou informovať Čadčanov a Kysučanov o jedovatosti imelovníka bieleho.
Za Vašu pomoc či akúkoľvek inú osvetu v tejto oblasti Vám vopred veľmi pekne ďakujem.Jana Černáková
Koncom leta dozrieva v záhradách, parkoch, na krovinatých stráňach i v lesoch veľké množstvo rozličných plodov. Naše, ale aj cudzokrajné u nás žijúce byliny a dreviny sa snažia pred príchodom zimy zabezpečiť, aby tu rovnako i v budúcom roku vyrástlo veľa ďalších zástupcov ich druhu. Mnohé plody sú zároveň aj chutnou a zdravou potravou pre človeka, vtáky a zvieratá. Ale nie všetky. Niektoré plody alebo i celé rastliny obsahujú naopak rôzne jedovaté látky nebezpečné nielen pre ľudí.
Jednou z rastlín, plody ktorej sú jedovaté, je imelovník biely (Symphoricarpos albus, staršie názvy: S. racemosus, S. rivularis, S. pauciflorus, po česky pámelník bílý). Patrí do čeľade zemolezovité (Loniceraceae). Pochádza zo Severnej Ameriky a u nás býva vysádzaný predovšetkým v parkoch a živých plotoch. Tento ker dorastá do výšky 1 – 3 metre a má protistojné okrúhle vajcovité listy. Kvitne od mája do augusta a jeho kvety ružovej farby sú zoskupené do strapcovitých súkvetí. Koncom leta sa kvety zmenia na biele ozdobné „bobule„, v skutočnosti kôstkovice.
Nie však všetko, čo je pekné, je aj dobré – a veru ani plody imelovníka bieleho nie. V jeho bielych kôstkoviciach sa nachádza totiž saponín a ďalšia doteraz neurčená silne dráždiaca látka. Pri vonkajšom podráždení šťavou z kôstkovíc môžu vzniknúť zápaly kože a slizníc. Požitie plodov spôsobuje vracanie a hnačku, skonzumovanie veľkého množstva plodov sa môže prejaviť až pomätením a v ťažkých prípadoch hlbokým bezvedomím.
Imelovník biely dozrieva práve v týchto dňoch. Mnohí ho poznajú, možno chodia popri ňom do školy, do práce, čakávajú neďaleko od kríkov imelovníka na autobus.
Zďaleka to však nie je jediná okrasná drevina, ktorej plody, kvety alebo listy sú jedovaté. Medzi jedovaté rastliny patria napríklad aj tis obyčajný!!, jarabica vtáčia, štedrec ovisnutý!! (zlatý dážď), agát biely, pagaštan konský, brečtan popínavý, zob vtáčí, cezmína ostrolistá, krušpán vždyzelený, baza čierna, b. chabzdová, b. červená, kalina obyčajná a ďalšie.
Akýkoľvek neznámy plod alebo aj iná časť rastliny, ktorú nepoznáme, alebo nevieme nič o jej jedlosti čo jedovatosti, môže byť nebezpečná pre dospelých, ale najmä pre deti. A preto si myslím, že určite iba ťažko niekto urobí chybu, ak takéto preňho neznáme rastliny alebo ich plody prenechá radšej zobákom a papuľkám odborníkov z ríše zvierat.
Mgr. Jana Černáková
