nuli Svetový deň srdca. Výnimkou nebolo ani Slovensko. Tento rok bol špeciálne zameraný na srdcovo-cievne choroby žien. Srdce. Pracuje nepretržite, bez nároku na odmenu. Čo všetko si musí vytrpieť. Jeho nositeľ často nehľadí na výstrahy. Fajčí, pije alkohol, berie drogy. Aj tí, čo sa správajú zodpovednejšie, mu niekedy nechtiac spôsobujú „muky„. Príčinou je stres, ktorý číha na nás z každej strany. Čoraz častejšie sa ľudia sťažujú na pichanie a bolesť pri srdci. Tento orgán je už od nepamäti spájaný aj s láskou. Počuli ste už, že niekomu „puklo„ srdce? Od žiaľu, neopätovanej lásky? Pamätám si na slová istého misionára, ktorý zavítal na Kysuce. Hovoril o matke a materinskej láske. Istá žena porodila syna. S láskou sa oňho starala. Neskôr ovdovela a do ich domu sa nasťahovala bieda. Ťažko pracovala, aby mu nič nechýbalo. Na seba, svoje zdravie nemyslela. Syn vyrástol. Dostal sa do pochybnej spoločnosti. Matka mu za tie roky ťažkej driny našetrila nejaké korunky. Chcela mu ich dať, keď sa bude ženiť. No jemu sa čakať nechcelo. Raz, keď išli do lesa pre drevo, vytiahol nôž a pichol matku do srdca. Tá skonávajúc vystrela k nemu ruky a zašeptala: „Synček, neublížil si?„ Veru, aj takú podobu má srdce. Matkino, srdce dobrého človeka. Zasa mi napadá jeden príklad. Slepý Matej Hrebenda, ktorý napriek svojmu handicapu nezištne pomáhal ľuďom. Rozširoval osvetu a vzdelanosť. Z vlastných peňazí kupoval kalendáre, knihy a rozdával ich ľuďom. Chlapček, ktorý ho na jeho cestách sprevádzal, sa čudoval. Snažil sa ho prehovoriť, aby s tým skončil, pretože vyjdú na žobrácku palicu. Tento vzácny človek mu povedal: „Chlapče, za darovaným nikdy nesmieš banovať„. Áno, naše srdce môže lásku nielen prijímať, ale aj rozdávať. Preto je vzácne. Rozumný človek nemiluje preto, že je to preňho výhodné, ale preto, že v láske nachádza šťastie. Ak je to váš prípad, určite ste šťastným človekom. Iveta Hažíková