kolách. Tí starší zisťujú, že učenie je stále ťažšie, mladší školu vnímajú ako stretnutie s kamarátmi a kamarátkami. Zvykli si už i prváci a pomaly lúskajú prvé písmenká a učia sa počítať. Iné starosti majú maturanti. Musia rozmýšľať, čo budú robiť po skončení školy. Či pôjdu študovať ďalej alebo sa zaradia do pracovného procesu. Samozrejme, keď si nejakú prácu nájdu. Maturanti však majú aj iné, príjemnejšie starosti. Blíži sa predsa obdobie stužkových slávností. Dnes je už bežná vec, že budúci abiturienti chodia do zahraničia. Počas štúdií si našetria korunky a na začiatku školského roka idú na týždeň do Talianska, Grécka, prípadne niekde inde. Hovorí sa, že je to miesto stužkovej. Túto udalosť „odbijú“ v krajine, ktorú navštívia. Doma potom pochopiteľne pokračujú, ale už bez pedagogického dozoru alebo dozoru rodičov. Ozaj rodičia?! Niektorí sa, a to treba povedať otvorene, na stužkovú tešia. Majú možnosť bližšie spoznať učiteľov, ktorí učia ich dieťa, alebo sa poradiť, ktorá vysoká škola by bola pre ich potomka najlepšia. Ak sa dozvedia, že stužková nebude, sú trochu sklamaní, ale radšej nepovedia nič, aby nedostali odpoveď od svojho syna, či dcéry, že nejdú s dobou. V súčasnosti vynechať týždeň z vyučovania predsa nemôže byť problém. Nech mladí poznávajú svet, budú to potrebovať. Nedávno som počul zaujímavý názor jedného rodiča, ktorého syna bude na budúci rok maturovať. „Išli niekam do Talianska, ani poriadne neviem, kde. Našetrili si počas troch rokov, ale nebudem ti hovoriť, koľko som ešte „zacáloval„ ja! Podľa vyjadrenia manželky je to povinnosť, lebo tie peniaze by sme aj tak utratili na stužkovú. Vieš, chcel som vidieť toho môjho, ako sa zabáva, viac spoznať pedagógov, rodičov. Žiaľ už sa mi to nepodarí. Možno až vtedy, keď bude promovať (ak ho zoberú na vysokú školu a dokončí ju), prípadne ak sa dožijem a bude sa ženiť. Ináč nemám šancu. Na diskotéky a podobné podujatia nechodím,„ povedal mi kamarát – rodič. Nuž taká stužková niečo stojí a pomaly sa naozaj vytráca. V minulosti však mala svoje opodstatnenie. Táto forma spoločenského podujatia bola aj vďakou študentov rodičom a stredoškolským učiteľom. Nevtieravý spôsob za to, že ich doviedli až pred brány maturity alebo ak chcete dospelosti. Hovorilo sa o zelenej stužke nádeje, o prvom vážnom kroku v živote. Nuž vážení rodičia, ak vaše dieťa nebude mať stužkovú, nezúfajte! Odpadnú vám nárazové platby, ktoré si stužková vyžaduje. Kúpiť synovi nový oblek, alebo dcére šaty môžete kedykoľvek. Ak by ste však túžili vidieť svoju „ratolesť„ ako sa dokáže zabávať, choďte len tak z recesie na diskotéku. Ručím vám za to, že budete (ne) milo prekvapení...Vladimír Kollár
