áhu narastajú. Nie teórie, ale konkrétne opatrenia na zachovanie duševného zdravia sú stále viac potrebné. Hrozivo znejúce slovo stres (záťaž) sa pomaly dostáva do nášho slovníka s otázkou „čo s ním?„. Neustále prispôsobovanie sa meniacim sa životným podmienkam a okolnostiam kladie zvýšené nároky na každého z nás. Ľudia s častými životnými zmenami trpia ochoreniami viac, dokonca i malé časové úseky (3 dni) vysokej stresovej záťaže môžu viesť do menších bolestí, nachladnutia a pod.
Ktoré z príznakov stresu na sebe obvykle pozorujete?
Fyzické (pocity slabosti, závraty, bolesti hlavy, zvýšené potenie, búšenie srdca, bolesť v žalúdku, zvracanie,...)
Psychické ( pocit preťaženia, vyčerpania, podráždenosti, hnevu, tlaku, úzkosti, smútku, depresie, nespavosti, náladovosti,...)
Emocionálne (prudké zmeny nálad, nadmerné sústredenie sa na nedôležité veci, nadmerné starosti o zdravie, denné snenie, izolovanie sa, nadmerná únava, neschopnosť dokončiť úlohy,...)
Skutočné efektívne zvládanie stresu začína jeho rozpoznávaním (vedieť o tom, že sa v ňom nachádzame) a rozpoznaním toho, čo stres vyvoláva. Na druhej strane potrebujeme určitú dávku napätia, ciele, aktivitu, teda aj stresu. Ak sa však ním cítime ohrození, je treba konať. Zostať činní, nevyhýbať sa primeraným rizikám, neísť do izolácie (izolácia môže viesť k depresii), mať motiváciu zameranú na realistické ciele, hospodáriť s časom, vyčleniť si priestor na oddych, udržiavať dobré vzťahy s ľuďmi. Každý z nás má svoje „stratégie„, ktoré môžu byť účinné, ale niekedy si na ne akosi nevieme spomenúť práve vtedy, keď ich najviac potrebujeme. Pomáha, ak si dopredu premyslíme, čo máme robiť, keď záťaž presiahne našu kapacitu. Naši predkovia si nachádzali čas zvaný „čierna hodinka„, kedy si preberali problémy a hľadali riešenia. My máme zlozvyk riešiť veci kedykoľvek, obvykle večer pred spaním, čo narúša potom spánok. Neukončené veci, nedoriešené problémy nás zaťažujú najviac, je nám ťažko „vypnúť„. Pýtajte sa občas sami seba: Čo je najlepšie robiť v tom okamžiku? Naša myseľ zabieha do minulosti s výčitkami, do budúcnosti s obavami, ale málo je v prítomnosti. Skôr ovplyvníme svoje správanie v prítomnosti, myšlienky o prítomnom, než úvahy, ktoré štartujú naše obavy, napätie o budúcich veciach. Naše myšlienky môžu byť ako spúšťače, niekedy prebiehajú automaticky, je treba ich spoznať a podrobiť ich platnosť „testovaniu„, – kriticky ich posúdiť, či naozaj je to tak, prípadne ich s blízkymi prediskutovať.
Nedramatizujte, nestrácajte logickú kontrolu nad situáciou, odpočinte si, pestujte si schopnosť reagovať na znepokojujúce situácie kľudom, odmeňte sa príjemnou aktivitou.
Stres vedie k dlhodobému napätiu určitých svalových skupín (šija, lopatky, sánka). Uvoľnite ich kúpeľom, masážou, prechádzkou, relaxačnými cvičeniami. Nezadržiavajte dych, presuňte pozornosť na niečo iné, šetrite s energiou, predchádzajte zameraniu a prílišnej závislosti na vonkajších vplyvoch. Voľby rozhodovacích stratégií pri zvládaní záťaže má každý iné, ale je vhodné tieto stratégie dopredu poznať, vedieť, čo sa nám kedy osvedčilo, prípadne hľadať nové spôsoby.
V prípade nutnosti hľadať pomoc v psychoterapii. O tom nabudúce.PhDr. Ivan Zbojan,
klinický psychológ
