h, počujete všeličo. Témy sú rôzne a niekedy naozaj pikantné. Hovorí sa o politike, ťažkom živote a najmä o „dražobe„ na Slovensku. Nedávno som bol vo vlaku v jednom kupé, kde zvedavé chlapča neustále otravovalo svoju matku otázkami. Mamička bola trpezlivá a odpovedala na všetky otázky. Poznáte to. Každá začínala slovíčkom „prečo?„ a mamička, ktorá vytrvalo „esemeskovala„ na svojom mobile, začínala byť nervózna. Aby umlčala svojho synátora, opýtala sa ho, či nechce banán. Chlapča prikývlo a chvíľu bol kľud. Po banáne nasledovala čokoláda a tá zanechala stopy na asi osemročnom chasňovi. „Mami, poďme sa umyť do záchodu,„ povedal synček. „Tam voda netečie, a je tam smrad a špina,„ odpovedala matka. „A ako to vieš, keď si tam nebola,„ nedal sa dotierajúci potomok. „Viem, lebo často cestujem a dobre poznám, ako to v záchodoch vo vlaku vyzerá,„ vysvetľovala mamička. „Ale v tomto vlaku môže byť poriadok, a aj voda potečie,„ argumentoval syn. „Povedala som, už ani slova. Tu máš vreckovku a utri si ústa a ruky. Umyješ sa, keď prídeme domov,„ uzavrela dialóg už podráždená matka. Blížila sa moja cieľová stanica a tak som zo zvedavosti išiel pozrieť na WC, v akom sú stave. Predstavte si, že tam bol poriadok a dokonca aj toaletný papier! Nešla len voda, čo nie je až také prekvapenie. O kultúre, a najmä čistote vo vlakových súpravách, sa už popísalo toho dosť. V spomínanom rýchliku to ešte ušlo, ale o celkovej úrovni (čistote) radšej pomlčme...Vladimír Kollár
