iny sa bude dlho spomínať. Boli slnečné, horúce, jednoducho ideálne. Rekreačné zariadenia môžu byť spokojné. Podľa vzoru z iných oblastí nášho hospodárstva si v prvom rade „upravili“ ceny a zaviedli také podmienky, že niektorí turisti (a nielen domáci) žasli nad „podnikateľskými aktivitami“ našich občanov. Nuž ťažko vysvetlíte kamarátovi zo zahraničia, že na kúpalisko si nemôže doniesť svoje nápoje či iné občerstvenie. Povolený bol iba uterák alebo osuška. Ostatné si môžete kúpiť. Za koľko a aký rad musíte vystáť, to je už iná reč. Nehovorím, že tieto striktné opatrenia platili všade, ale niektorí majitelia kúpalísk dokázali vymyslieť naozaj pozoruhodné praktiky. Nechajme však prázdniny, ale s prvým septembrom (prepáčte, s druhým) sa začali napĺňať aj zariadenia reštauračného typu alebo ak chcete krčmy. Študenti húfne obsadili pohostinstvá, bistrá, reštaurácie, kde spomínajú a hodnotia prázdniny. Zážitkov je veľa a krčma je „najlepším“ miestom, kde treba bilancovať uplynulé dva mesiace. Potešili sa krčmári a majitelia podobných zariadení, lebo dobre vedia, že v septembri bude dobrá tržba. Nejaké korunky sa ušetrili ešte z brigád a ak nie, rodičia zaplatia, lebo so zvýšeným rozpočtom počítajú. Treba zaplatiť rôzne poplatky a vynaliezavosť študujúcej mládeže nepozná hraníc...Bujará mládež má naozaj zaujímavý slovník. A tá výrečnosť! Učitelia by boli prekvapení, akú slovnú zásobu majú. Len v škole sú možno trochu zakríknutí, lebo ich pedagógovia sú nemožní. Nechápu ich, a preto študenti pri odpovediach hrdinsky mlčia. „Konečne sa tej nemožnej školy zbavím. Tento rok maturujem. Nejako to vydržím. A potom začne „veget“, s upokojením konštatoval budúci absolvent strednej školy. Rodičia ho nebudú hnať do učenia a nech sa starajú, kde bude ďalej pôsobiť. V najhoršom prípade pôjde na úrad práce. Však nebude jediný...Vladimír Kollár
