v desatoro božích prikázaní však stojí – „nepokradneš“. Kradlo sa aj v minulosti, zlodejov však stihol spravodlivý trest. Možno niekedy až príliš krutý, dôkazom čoho boli odťaté prsty, ruky, permanentne využívané šibenice či katova sekera. Odhliadnuc od krajín, kde ľudia trpia biedou, u nás je zrejme len málo takých, čo sú nútení uchýliť sa k takémuto spôsobu zaobstarávania si živobytia. Napriek tomu sa kradne. Všade a všetko. Viac ako kedykoľvek predtým, nehľadiac na vieru, prikázania či morálne zábrany. Minule sa mi istý známy, žijúci v dedinke na horných Kysuciach, posťažoval. Je na dôchodku a tak sa rozhodol spríjemniť si jeseň života chovom zajacov. Vybudoval si klietky a priniesol do nich darček od kamaráta, s ktorým hrával v krčme mariáš. Štyroch strakáčov. Tešil sa, že mu tento koníček bude príjemným spestrením bežných dní. Čoskoro sa mu zajačia rodinka rozrástla a tak klietok pribudlo. Chov sa však napokon stal preňho čiernou morou. Práve kvôli zlodejom, ktorí začali okolie jeho domu permanentne navštevovať. Nepatrili k skromným. Zvykli odniesť štyri aj päť kusov. Chovateľ v snahe zabrániť ich vyčíňaniu, investoval ďalšie prostriedky na oplotenie. Nepomohlo. Zlodeji prišli opäť, drôt rozstrihali. Napriek tomu, že krádeže nahlásil, dokonca oznámil aj svoje podozrenie na páchateľov, ruka zákona ich zatiaľ nedostihla. A tak zajačince sú nielen oplotené, už i zamrežované, chovateľ v noci striehne na zlodejov. Čaká, kedy prídu, aby si zobrali posledné kusy. Čo na záver. Asi toľko. Zvieratá sledujú ľudí a snažia sa ich napodobniť. Typickým príkladom je opica. Ľudia sa zasa opičia jeden po druhom. Keď iní kradnú, prečo by nemohli oni. Rozkradnuté sú fabriky, ktoré voľakedy prinášali zisk, zabezpečovali ľuďom prácu, podvodníci v rámci kupónovej privatizácie pripravili o peniaze tých najchudobnejších, bohatí privatizéri si kupujú jaguáre a divoké šelmy kvôli zabezpečeniu imidžu. Zabrúsiac do minulosti, kedy sa zlodejstvo prísne trestalo, v dnešnej dobe by to držiac sa starých pravidiel vyzeralo veľmi bolestne. Kým tým „veľkým“ by pravdepodobne zostal len trup, viacerí drobní ľudkovia preskakujúci v prikázaniach to siedme, by určite postrádali aspoň pršteky na pravej či ľavej ruke. Iveta Hažíková