“ podpichla Zuza kamarátku Janu. „Len by skúsil pozrieť sa za inou. Pekne by som mu to spočítala. Nie som žiadna káča. Keď ma začne podvádzať, budem aj ja jeho. A budeme si fifty – fifty,“ odpovedala na to Jana. Očividne si z jej slov ťažkú hlavu nerobila. Zuza sa často čudovala nad Janinými reakciami. Niekedy sa jej zdala bez mäsa a kostí. Akoby ju zaujímal len okamih, ktorý žila, nad budúcnosťou nerozmýšľala. Bola ľahkovážna, z vecí ktoré sa jej bytostne nedotýkali, si ťažkú hlavu nerobila a nad osudmi iných sa netrápila. Chcela si vychutnať život najlepšie ako vedela. Zuza neveriacky pokrútila hlavou. Aj teraz, keď jej povedala o Petrovi, jej slová prehodila cez hlavu. Vlastne ich význam. Už viackrát videla jej snúbenca s Kamilou a očividne sa k sebe mali. Kamila bola známa svojou prelietavosťou, bolo zrejmé, že zo svojho nového kamoša vyžmýka akurát peniaze a potom ho pustí k vode. Peter však hral na obidve strany. S Janou bol zasnúbený, Kamila sa mu páčila. Keď sa po čase kamarátky opäť stretli v cukrárni, Jana vyhŕkla: „Rozišla som sa s Petrom. Mala si pravdu. Načapala som ich v kine, ako sa držia za ruky. Potom som ich sledovala a vieš kde išli? K nej do bytu,“ zverila sa jej. Zuza mala opäť pocit, že ju rozpad vzťahu vôbec netrápi. A skutočne. Jana na ňu mrkla a povedala, že sa mu pomstila. Tak, že si „nabalila“ jeho najlepšieho kamaráta Jožka. Pochválila sa, že ju vozí na motorke, boli spolu na kúpalisku, aj na zábave. „Urobila som im poriadnu scénu. Keď boli na diskotéke, hodila som Petrovi snubný prstienok do tváre a popriala, aby to s tou „šľapkou“ vydržal aspoň mesiac. Zostali ako obarení. Schuti som sa na nich zasmiala,“ opísala svoj rozchod Zuze. Tá rozmýšľala, či Jana urobila dobre, keď sa hneď dala dokopy s Jožkom. Vedela, že to urobila z trucu. Po troch mesiacoch jej Jana prezradila, že je v „tom“ a bude sa vydávať. S Jožkom si vraj boli obzrieť obrúčky. Zuze sa takýto rýchly sled udalostí nepozdával, no nechcela kaziť kamarátke radosť. Napokon, jej nastávajúci bol z dobre situovanej rodiny. Jana určite nebude u nich trpieť núdzou a Jozef sa zdal byť solídnym chlapcom. Z Jany bola krásna nevesta. Bruško ešte nebolo vidieť a tak ani staré babky, ktoré prišli na svadbu „obkukávať“, si neboli naistom, či sa nevesta prespala a musí sa vydávať, alebo nie. Keď vyšli mladomanželia z kostola, zhŕkli sa k nim mnohí kamaráti, aby im popriali všetko dobré do spoločného života. V skupinke bol aj Peter. Zadíval sa Jane do očí a ticho zašepkal, aby mu odpustila. Tá sa uškrnula a tvárila sa, že ju vôbec nezaujíma. Potriasol pravicou aj svojmu kamarátovi Jožkovi, ktorý ho v eufórii pozval na svadobnú hostinu. Stoly sa prehýbali pod všakovakými jedlami. Šampanské tieklo prúdom, veď Jožko i Jana boli jedináčikmi. Rodičia chceli ukázať, že nedostatok peňazí nie je ich boľavým miestom. Na hostinu prišiel aj Peter. Sadol si k Zuze, no do tanca sa nemal. Pozeral skľúčene na vykrúcajúcu sa nevestu. Keď Jana dotancovala, prišla ich pozdraviť a na chvíľu si sadla. „Nechceš mi nič povedať?“ otočila sa k Petrovi. Ak áno, môžeme ísť von. Zuza sa ju snažila odhovoriť, no zbytočne. Svadba pokračovala, blížilo sa k polnoci. Jožko sa odlúčil od skupinky kamarátov a začal pátrať po Jane. Mala sa ísť predsa preobliecť do iných šiat. Nikde jej nebolo. Dokonca ani Zuza mu nevedela povedať, kde je. Nazrel do záchodov, no tam boli akurát chichúňajúce sa družičky. Vybehol von. Nevidel nikoho. Už sa chcel vrátiť, keď spoza neďalekých kríkov začul zvuky. Podišiel bližšie. Počul roztúžené vzdychy. A potom ich zbadal. Janu s Petrom, ako sa milujú. Pri srdci mu začalo búšiť, do tváre sa nahrnula krv. Zdvihol päste a udrel. Jedenkrát, druhý, tretí. Nevie koľko rán mu uštedril. Vysvetľovať nebolo čo. Jana si obula topánky a rozbehla sa preč. Dobehol ju a strelil jej dve facky. Týmto sme spolu skončili, ty k..... A to decko nechcem vidieť, veď ktovie, s kým ho vôbec máš, ty fľandra. O incidente sa vzápätí dozvedeli svadobčania. Pompézna svadba skončila bitkou a zvadou rodičov ženícha a nevesty o tom, kto zaplatí trovy. Prešlo niekoľko mesiacov. Jana, ktorá zostala bez muža i frajera, viezla v kočíku bábätko. Narodila sa jej dcéra, ktorú pomenovala Marcelou. Keď prechádzala ulicou, staré babky vykukovali z okien a naťahovali krk ako najlepšie vedeli, aby uvideli dieťa v kočíku. Boli najedované, že je príliš malé a ešte nevedno, na koho sa podobá.
Iveta Hažíková
