ali občania Starej Bystrice niekoľkých zástupcov chorvátskej dediny Jelisavec, v ktorej žijú potomkovia vysťahovalcov z bystrickej doliny. Bystričania sa do tejto oblasti vysťahovali koncom 19. storočia, v roku 1889, kedy nielen na Kysuciach, ale na celom Slovensku vládla neopísateľná bieda. K presídleniu došlo na základe osobného pozvania grófa Pejačeviča, ktorý ponúkol našim krajanom rozsiahle zalesnené územie, z ktorého si mohli vyklčovaním stromov zúrodniť pôdu a na nej hospodáriť.
Gróf Pejačevič uzavrel s nimi zmluvu, v ktorej stálo, že keď si zarobia dostatočné množstvo peňazí, budú sa môcť vrátiť späť na Slovensko. Naši rodáci ponuku prijali a hneď začiatkom 20. storočia, presnejšie v roku 1901, si v Jelisavci svojpomocne vybudovali aj základnú školu so štyrmi triedami, v ktorej sa vyučovalo po slovensky. Osud však chcel, aby na tomto území našli svoju druhú vlasť. Ďalšie slovenské rodiny sem začali prichádzať po vypuknutí 1. svetovej vojny a ostali tam prakticky až do dnešných čias. V súčasnosti žije v Jelisavci, ktorý má približne 1500 obyvateľov, asi 450 slovenských rodín, ktorých predkovia pochádzajú zo Starej Bystrice, Novej Bystrice, Radôstky a Klubiny. Slovenská komunita tu tak tvorí viac ako 90 percent obyvateľstva. Rodiny sú vzájomne poprepletané manželskými zväzkami, no ani jedno manželstvo nevykazuje znaky pokrvného príbuzenstva. Popri bežnom živote sa v dedine začal rozvíjať aj kultúrny život. Svedčí o tom fakt, že už v roku 1937 si tu založili prvý folklórny súbor. Na základe tejto „prvej lastovičky„ začali ako huby po daždi vznikať v okolitých dedinách, kde žila slovenská menšina, ďalšie folklórne súbory. Začiatkom 2. svetovej vojny sa v oblasti slovenský kultúrny život na určitú dobu pozastavil. Zanikla dokonca aj slovenská škola. Viac ako desať rokov po vojne, v roku 1956, sa opäť začal obnovovať. Poriadali veľmi pekné folklórne festivaly nielen v Jelisavci, ale i v širokom okolí. Slováci, ktorých v tomto ďalekom svete v súčasnosti žije okolo 6 tisíc, tak dokazovali, že si vedia zachovávať svoju kultúru i národné tradície. Ďalšia kríza prišla začiatkom šesťdesiatych rokov, no v ich druhej polovici - v roku 1967 - založili v Jelisavci folklórny súbor Ivan Brník – Slovák, ktorý vlani oslávil už 35. výročie svojej existencie. Tento súbor je známy takmer v celej Európe a na Slovensku sa pravidelne zúčastňuje na Podpolianskych slávnostiach v Detve. Po rozpade bývalej Juhoslávie si Slováci žijúci v Chorvátsku založili Maticu slovenskú (MS). Zo začiatku mala MS iba tri pobočky (Jelisavec, Markovec a Josipovec). Postupom času vznikali ďalšie pobočky MS, ktoré sa neskôr združili do Zväzu Slovákov v Chorvátsku a tvorí ho spolu 13 pobočiek MS. Vzájomný kontakt medzi občanmi Starej Bystrice a Jelisavca sa začal realizovať v roku 1970 a to predovšetkým zásluhou, dnes už nebohého učiteľa, Štefana Števíka. V tomto roku navštívili niekoľkí občania Starej Bystrice pri návrate z dovolenky od mora krajanov v Jelisavci, o existencii ktorých sa dozvedeli z náhodne nájdeného listu pri sťahovaní základnej školy. V roku 1976 zasa privítali v Starej Bystrici po prvýkrát delegáciu rodákov. Od tejto doby sa návštevy jedných i druhých v určitých intervaloch opakujú až podnes. Najväčšiu intenzitu nabrala táto družba počas vojny v bývalej Juhoslávii v roku 1991, kedy, ako nám povedal starosta Starej Bystrice Mgr. Ján Podmanický, privítali v obci 120 detí, ktorým počas vianočných sviatkov a zimných mesiacov poskytli útočište, keď ich krajina bola vo vojnovom ohrození. V posledných rokoch sa vzájomné vzťahy štandardizovali a pred troma týždňami prišlo do Starej Bystrice 44 chorvátskych detí, ktoré tu spolu so svojimi dospelými vedúcimi v priestoroch Centra voľného času (CVČ) trávili prázdniny. Ako už bolo v úvode spomínané, v piatok 22. augusta prišla niekoľkočlenná delegácia z Jelisavca, súčasťou ktorej bolo aj 13 dobrovoľných hasičov, členov DVD (Dobrovoljno vatrogasno društvo). Obec Stará Bystrica pre všetkých pripravila bohatý trojdňový kultúrny a spoločenský program, ktorý vyvrcholil v nedeľu 24. augusta vzájomným meraním síl medzi miestnymi dobrovoľnými hasičmi a DVD Jelisavec. K týmto dvom družstvám sa pridali ešte starobystrickí hasičskí „seniori„ a hasiči z družobnej obce Krasňany (okres Žilina). Patronát nad zápolením hasičov prevzal starosta Starej Bystrice Mgr. Ján Podmanický, ktorý venoval aj hodnotné ceny. Po súťaži v požiarnom útoku si palmu víťazstva odniesli domáci borci pred DVD Jelisavec, Krasňanmi a „starými pánmi„ zo Starej Bystrice. Po tuhých bojoch dobre padlo aj bohaté občerstvenie. Všetci sa pri dobrej hudbe vedno družne bavili až do neskorých večerných hodím. O týždeň či dva privítajú v Starej Bystrici ďalších 50 rodákov z dedín Jelisavec, Josipovec a Markovec, medzi ktorými bude aj futbalové družstvo. Podľa doterajších rokovaní ich má sprevádzať aj primátor správneho strediska mesta Našice. V budúcom roku si obce úlohy vymenia a hostiteľmi by mali byť potomkovia slovenských vysťahovalcov v Chorvátsku.
(jkk)
Foto: autor
