hospodári z Čierneho. Tento rok im vyčlenili desaťhektárovú plochu. Úroda sa rysuje veľmi dobrá. Začali aj s predajom, na trhu ich ponúkajú za 750 – 800 korún za metrák. Tento týždeň začnú s vyorávkou v Rudine, kde majú dvanásť hektárov zemiačnisk. So zberom im budú pomáhať študenti Stredného odborného učilišťa z Kysuckého Nového Mesta. Okrem týchto dvoch spomínaných podnikov sú ešte na Kysuciach drobnopestovalia, ktorí nedostávajú dotácie od štátu a tak celková výmera, na ktorej sa v súčasnosti zemiaky pestujú, predstavuje okolo 100 hektárov. S minulosťou, keď ich družstevníci sadili až na 600 hektároch, sa to nedá porovnať. Len v Rudine ich v období socializmu mali vysadených na 75-hektároch. Na Kysuce sa zemiaky nedovážali, boli sebestačné. Po revolúcii sa situácia zmenila. Aj v tomto roku sa budú musieť do regiónu dovážať. Už tradične prichádzajú predajcovia z Oravy, Martina a Liptova. Keďže úroda je tento rok dobrá, cena bude zrejme nižšia než vlani. Pestovatelia na Kysuciach upustili od tejto plodiny najmä kvôli vysokým vstupom. Drahá je sadba, aj hnojivo. Zemiaky sa totiž musia permanentne ošetrovať. Napríklad len tri až štyrikrát striekať proti plesni zemiakovej, ktorá napadá byľ a spôsobuje zosýchanie. Viackrát sa striekajú aj proti burine či pásavke zemiakovej. Odradilo ich aj to, že im úrodu z polí kradli zlodeji. Suma sumárum, pestovanie druhého chleba sa pre kysuckých poľnohospodárov stalo stratovou záležitosťou. V regióne sa najviac osvedčili odrody ROSARA, SANTE, CINIA a ALBINA. V súvislosti s postupným otepľovaním sa termín začatia vyberania zemiakov stále posúva. Tradíciou bolo, že drobní pestovatelia začínali s kopaním krumplí po sviatku „Sedembolestnej Panny Márie„ a hodoch v Rakovej. Tam si zvykli gazdinky kupovať aj prútené košíky. Tento rituál sa už niekoľko rokov dozadu nedodržiava. V tomto čase majú už mnohí drobnopestovatelia „druhý chlieb„ pod strechou. A čo hovoria na tohtoročnú úrodu? Väčšina sa zhoduje, že je mimoriadne dobrá. Tento týždeň začnú poľnohospodári aj so zberom kukurice na siláž. Zozbierajú ju z plochy 238 hektárov. V okrese Čadca ju vysiali na 138,6 ha a v Kysuckom Novom Meste na 108 hektároch. Aj tu sa rysuje dobrá úroda, ktorá by mala nahradiť časť objemových krmovín. Extrémne suchá totiž poznačili aj úrodu sena, ktorá predstavuje len 0,6 – 0,8 tony z hektára. Poľnohospodári, ktorí utrpeli veľké straty, môžu aspoň takto nedostatok objemových krmovín nahradiť silážnou kukuricou, ktorú budú v zimnom období pridávať do kŕmnych zmesí.
Iveta Hažíková
