lete vyššie a naďalej sú ohrození všetci tí, ktorí nie sú očkovaní. Spoločným znakom týchto ochorení je, že obidve postihujú pečeň. Bližšie o týchto ochoreniach nám povedal primár infekčného oddelenia NsP v Čadci MUDr. Milan Peteraj. „Ľudia už vedia, že ide o infekčný zápal pečene. Voľakedy bola známa klasická hepatitída (epidemická), to bola tá jednoduchá, ktorú teraz nazývame hepatitídou A. Ide o vírusové ochorenie, ktoré napáda pečeňovú bunku. Prenáša sa feko-orálne, čo znamená, že dotyčný musí ten vírus zjesť. Je to klasická hepatitída, ktorá postihuje predovšetkým deti a mladšiu populáciu. Vyskytuje sa momentálne u tých menej zdatných vrstiev obyvateľstva, kde sú najmä sociálne zariadenia na nižšej úrovni. Na Kysuciach sme zaznamenali väčšiu epidémiu asi pred desiatimi, dvanástimi rokmi. Odvtedy už epidémia nebola, aj vďaka tomu, že sa zlepšili sociálne pomery a začalo sa očkovať. Priebeh ochorenia začína s miernou teplotou, horúčkou, zvracaním, bolesťami brucha. Pacient môže, ale aj nemusí ožltnúť,„ hovorí Milan Peteraj. Lekári diagnostikovali aj ochorenia na hepatitídu typu B, C, D, E a G. U nás sa okrem „áčka„ vyskytuje žltačka typu B a C. Sú veľmi nebezpečné, pretože ide o ochorenie, ktoré môže ísť „plíživo„, zákerne. Žltačka typu B sa neprenáša bežným kontaktom. To znamená slinami, podaním ruky. Zákerná je v tom, že časť môže prejsť atypicky bez toho, že by mal pacient výrazné problémy. Asi 15 až 20 percent prechádza do chronického ochorenia, neliečená môže vyústiť v rakovinu pečene. Liečba prebieha dlhšie (sedem až deväť týždňov). Nebezpečná je u narkomanov a mladých ľudí, ktorí začínajú žiť „voľne a bez zábran„. Pri type A je doba liečenia štyri až päť týždňov, potom nasleduje polročná rekonvalescencia. Ešte nebezpečnejšia a zákernejšia je hepatitída typu C. „Pravda je taká, že málokedy sa podarí zachytiť ochorenie, lebo pacient nemá žiadne príznaky. Problémy sa začínajú miernou nevoľnosťou, chrípkovými obtiažami, malátnosťou. Väčšina pacientov neožltne. Máme skúsenosti, že tento stav pacient prechodí a lekár potom zachytí už len chronické štádium. Zaznamenali sme prípad, že pacient nevedel, že má tento typ žltačky a zachytili sme ho až v štádiu rakoviny pečene. Nám sa to darí zachytávať len náhodne, pri iných ochoreniach. Urobia sa pečeňové testy a zistíme, že pacient má žltačku typu C. Čo je zlé, proti tomuto typu žltačky neexistuje očkovacia látka. Proti „áčku„ a „béčku„ je možné sa dať zaočkovať,„ upozorňuje MUDr. Milan Peteraj. Pozor by si mali dať turisti, ktorí navštevujú exotické krajiny. Môžu dostať žltačku po konzumácii mušlí a iných morských živočíchov. Tieto sú totiž častým prenášačom vírusu hepatitídy A. Nákaza hrozí aj pri konzumácii rybích hláv po nedostatočnej tepelnej úprave. Na Slovensku sa ľudia zvyknú kúpať v prírodných jazerách či štrkoviskách. Neuvedomujú si, že aj tam sú ohrození vírusom hepatitídy A, pretože v takýchto vodách môže byť prítomný fekálny materiál a nákaza sa môže preniesť pri náhodnom požití vody. „Pred týmito ochoreniami by sa mal chrániť každý jedinec. Kombinovaná vakcína proti hepatitíde A a B sa podáva v troch dávkach, v schéme 0 – 1 – 6 mesiacov. Garantovaná účinnosť je 10 rokov, predpoklad je, že účinok trvá doživotne.
Upozorňujem ešte, že okrem rizikových skupín obyvateľstva uvedených v Indikačnom zozname Ministerstva zdravotníctva SR očkovanie nehradí zdravotná poisťovňa,„ uzavrel primár infekčného oddelenia NsP v Čadci MUDr. Milan Peteraj.
Text a foto: Vladimír Kollár
