j tentokrát si s láskou prezerala Jankovu fotografiu. Jej milovaný syn zomrel pred desiatimi rokmi. Bol to mimoriadne šikovný a nadaný chlapec. V škole sa výborne učil, doma s ním neboli žiadne problémy. Rodičom robil len radosť. Potom sa to začalo. Pri prehliadke, ktorej sa zúčastnila celá trieda, lekárka zistila, že má vrodenú srdcovú chorobu. Mária nevedela pochopiť, prečo na to lekári neprišli skôr. Veď predsa od malička chodila s ním na pravidelné kontroly. Pri narodení jej povedali, že je v poriadku. Nebol. Občas si síce všimla, že je akýsi dýchavičný a potí sa viac ako iné deti, pripisovala to však tomu, že nebol žiadne „tintítko„. Rád si zajedol a tak bol trošku „robustnejší“. Prišla prvá operácia. Chirurgovia boli spokojní. Vraj sa chybu podarilo odstrániť. Výsledky kontrol boli dobré. Zdalo sa, že je všetko v poriadku. Bola vtedy najšťastnejšou matkou na svete. Na druhej strane sa však stále nemohla zbaviť akejsi zlej predtuchy. V noci ju ako čierna mora mátali sny, v ktorých videla Janka s bielou vreckovkou v ruke, ako jej máva na pozdrav. Ráno sa vždy zobudila celá spotená. Miatlo ju aj to, že bol nesmierne citlivý a taký dobrý, že ju to občas vystrašilo. Sršala z neho akási nadpozemská dobrota. Pamätá si, ako mu v 15-tich rokoch povedala, že bude mať súrodenca. Iní chlapci v jeho veku by sa určite s tým nevyrovnali tak ako on. Objal ju okolo krku a povedal, aby dávala pozor na seba i na dieťatko. Pomáhal jej s nákupmi. Vôbec sa nehanbil chodiť s ňou po obchodoch a kupovať výbavičku. Dokonca domov dotlačil kočík, ktorý vybrali v Priore. A keď sa Katka narodila, pomáhal jej ešte viac. Vešal plienky, chodil na nákupy. Keď už mohla sestrička ísť von, rád ju kočíkoval. Mal kopu kamarátov a kamarátok, ktoré často išli s ním. Koľkokrát sa zasmiala, keď vyzrela z okna. Janko tlačil kočík, pričom mu asistovali jeho rovesníci. Dovolil im, aby Katku občas vybrali a pomazlili sa s ňou. Naučil ich, ako ju majú držať jednou rukou popod chrbátik, druhú vsunúť pod hlavičku. Bol skrátka vynikajúcim pestúnom. Keď Katka povyrástla, chodili celá rodina na tábory. Obidvaja s manželom pracovali ako učitelia. Cez prázdniny si brali na starosť letné tábory. Na nich sa Janko po prvýkrát stretol so Zuzkou. Skamarátili sa. Keď sa jedno leto opäť stretli v tábore, Zuzka chýbala. Dozvedeli sa, že otehotnela, má pred svadbou. Prešli štyri roky. Keď mal Ján 23 rokov, stretol ju v obchode. Pozval ju na kávu, pýtal sa na deti a rodinu. S plačom mu povedala, že krátko po narodení dieťaťa sa rozviedla. Z Laca, jej muža, sa vykľul tyran a alkoholik. Ako 18-ročná už bola matkou i rozvedenou ženou. Začali sa stretávať. Spomína si na to, ako prišiel Ján v ten večer domov a oznámil jej, že sa bude ženiť. Keď povedal, kto je jeho vyvolenou, bola chvíľu v rozpakoch. Mysľou jej preletelo, či mu bude Zuzka dobrou ženou. Objala ho však a povedala, že sa teší spolu s ním. Rovnako ako bol vynikajúcim synom, bol aj perfektným otcom svojej nevlastnej dcére Janke. Vozil ju na rôzne krúžky, chodil s ňou na plaváreň, naučil ju korčuľovať sa aj hrať šachy. Venoval sa jej viac ako vlastná matka. Pritom zvládal svoje náročné povolanie vedúceho marketingu vo veľkej prosperujúcej firme. A potom to prišlo. Zasa sa cítil slabý a jeho srdce akoby ho prestalo poslúchať. Lekári nariadili druhú operáciu. Práve keď ležal v nemocnici, mu Zuzka oznámila, že čaká dieťa. Veľmi sa potešil. Veril, že všetko dobre dopadne. Lekári boli optimisti. Po skončení operácie jeho i príbuzných uistili, že je všetko v poriadku, musí sa však šetriť. Tri roky sa ešte tešil zo života, keď z ničoho nič doma odpadol a privolaný lekár záchranky sucho skonštatoval smrť. Bol to najhroznejší deň v jej živote. Keď listovala v albume, opäť prežívala tých 23 rokov života svojho syna. Znova ju zaliali slzy. Spomenula si, ako mu ráno, keď mal desať rokov, gratulovala k narodeninám. A to zlaté chlapča otvorilo skriňu v svojej izbičke. Malo tam schovanú vázu, v ktorej boli tri karafíáty. Podalo jej ich, pobozkalo ju na líce a poďakovalo. Synček kdesi vyčítal, že v Švédsku je taký zvyk, že pri svojich narodeninách dieťa podaruje mame kytičku a poďakuje jej za to, že prišlo na svet. A jemu sa to veľmi páčilo. Od desiatich rokov jej ju kupoval pravidelne až do svojej smrti. Iveta Hažíková
