ckom Novom Meste. V roku 1773 vstúpil do piaristického rádu v Prievidzi. Vyštudoval filozofiu v Nitre, kde neskôr aj pôsobil ako profesor filozofie na gymnáziu. V roku 1767 pôsobil ako profesor matematiky a histórie na piaristickom gymnáziu v Ružomberku. Neskôr prešiel na viaceré pôsobiská aj v Maďarsku, ako Veszprém, Debrecín, Nagykárolyi, Kalocsi a v Maros Szigete, až napokon sa stal vicerektorom v Banskej Štiavnici. Napísal viacero diel v maďarskom a latinskom jazyku, boli to väčšinou drobné spisy na počesť cirkevných a svetských hodnostárov.Z nich sa uvádzajú najmä Epigrammatum libri III (Epigram knihy III 1789), Ad rev. patrem Joan Nep. Jankovits ... (Najdôstojnešiemu otcovi Jánovi Nep. Jankovičovi... 1797), Ex parte altera... (Z druhej strany... 1798), Ad diem onomasticum...( K pôstnemu dňu... 1802). Popri týchto spisoch napísal aj niektoré básnicke zbierky, najznámejšie sú Ordinis s. Benedecti post liminio in Hungariae restituti (Podľa rádu sv. Benedikta osláveného v Uhorsku 1802) , Elogium ad solemnia... (Predhovor k slávnostiam... 1802), Epithaphium ad solemnia Jozephi Bajzáth... (Epitaf k oslave Jozefa Bajzátha... 1802), A öreg Tobiásnak élete (Život starého Tobiáša 1803), A rom. kat. catechismus (Rím. kat. katechizmus 1804), Oktató és imádságos könyvecske (Učebná a modlitebná knižočka 1805), Samariai aszony... (Samaritánka 1806).Ladislav Bielek zomrel 14. novembra 1807 v Köszegu (Maďarsko). Spracovala: S. Ďurná
