, je to radostná záležitosť, veď sa rodí nový človek. A možno aj bude lepší ako my...
Viete, sme rozvetvená rodina, a keď sa spolu stretneme, takmer sa do izby nepomestíme. Hovorí sa však, že dobrých ľudí sa veľa zmestí, a keď sa stretne ešte rodina?! Je o čom debatovať, každý má svoje zážitky zo života. A mnohé mi všeličo pripomínajú z minulosti... Stará je pri tých návštevách na roztrhanie, stôl sa prehýba pod všakovakými dobrotami. Veď aj susedy jej mnohokrát pomáhajú, lebo u nás a hádam aj u vás je to tak, že si tie ženy jedna druhej vracajú pomoc. Ja si zatiaľ so zaťmi i nevestami pripíjam a je mi dobre, že ma stará zbytočne negezuje. Teda na zdravie tomu novorodeniatku, štrngáme si veselo zakaždým.
Mám v kronike zaznamenaný prípad takéhoto rozvetveného krštenia. To sa tak isto po krste zišla takmer celá rodina v dome rodičov. Každý priniesol nejakú pozornosť, poväčšine to boli peniaze, ktoré sa dávali dieťaťu do vankúšika alebo trúnok. Kedysi boli iné časy, aké sú teraz, ale jedla sa počas významných udalostí vždy našlo dosť. Aj pijatiky. Tá najviac rozpaľovala a nútila do rozhovorov. Rozväzovala jazyky. Nakoniec prišla na rad aj harmonika, pretože jeden zo zaťov Jozef bol výborný muzikant. Najprv sa len hralo, vyhrávalo, potom sa začalo i spievať. Mnohí kršteniari, ako to už za takýchto okolností býva, si začali odkladať saká a uvoľňovali si viazanky. Nastala bujará veselosť a všetci susedia vedeli, že v dome pribudol potomok. Tóny harmoniky sa tiahli doďaleka...
Ale stávalo sa, že sa bratia i kmotrovia, ba aj krstní rodičia pri tých veľkolepých oslavách rozpálili viac, ako bolo treba a pustili sa do seba. Ženy ich museli chlácholiť. A na krstinách, ktoré spomínam, bola aj krstná Žofka. Aj ona chcela zabrániť hromadnej bitke. Posadila sa na kanapu, oprela sa o stenu, zopäla ruky a spustila: „Sedela pod borovičkúú, plakala, že má maličkúú...„ Všetci sa k nej pridali a bolo po hašterení. Akurát krstný, ktorý sa, spoločensky unavený, uložil na posteľ, aby sa prespal, tak sa pri tom speve zľakol, že sa z postele skotúľal na dlážku... Dlhšie mu veru trvalo, kým sa ako-tak spamätal. Sediac na dlážke sa do spevu napokon pustil aj on.
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
