vám však zmeniť môžu
Čadca – Chceli by ste sa volať Pamela Anderson, Arnold Schwarzeneger, Miroslav Šatan, Žigmund Pálfy či nebodaj Ján Pavol II? Tak takúto „zmenu„ vám úrady nepovolia. Zmeniť si meno či priezvisko sa dá, treba však dodržať príslušné predpisy.
„Môže sa tak stať napríklad v prípade maloletých detí. Matka sa druhýkrát vydá a chce, aby sa dieťa volalo podľa nového otca. Na to však treba súhlas pôvodného otca, prípadne o zmene rozhodne súd. Poplatok je tisíc korún,„ hovorí Melánia Nekorancová z odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu v Čadci, kde tieto žiadosti riešia.
Častými žiadateľmi sú ženy po rozvode manželstva. Pokiaľ nedodrží 30-dňovú lehotu, keď si môže zmeniť priezvisko na pôvodné – dievčenské zadarmo, neskôr ju to už stojí tritisíc korún. Za zmenu cudzojazyčných či smiešnych je poplatok sto korún. Keď už hovoríme o inokrajcoch, tí sa zväčša rozhodnú pre priezvisko manželky. V prípade slovenských občanov si vyberú také, ktoré už v rodine je. „Často k nám prichádzajú ľudia so žiadosťou o zmenu mena. Z Verony sa chce stať Veronika či z Johany Jana. Alebo chcú úplne iné. Musia si však vybrať z ponuky, ktorú tu máme k dispozícii. Poplatok je tritisíc korún. Chcem upozorniť, že všetci žiadatelia musia uviesť dôvod. Neexistuje žiaden právny nárok zmeniť si meno. Má sa používať to, ktoré sme dostali pri narodení,„ vysvetľuje M. Nekorancová. Sú však prípady, keď má niekto meno, ktoré má aj oficiálne zapísané v matrike, no ešte iné, neoficiálne, ktoré mu dali pri krste v kostole a nositeľ i okolie si osvojili práve to. Niekedy sa stávajú chyby aj pri zapisovaní do matrík. Potom nastávajú veľké komplikácie pri vybavovaní rôznych úradných záležitostí, napríklad aj dôchodku. Treba si dať preto tieto veci do poriadku. V súčasnosti si často menia mená dievčatá, ktoré pracujú v zahraničí. Argumentujú tým, že tamojší ho nevedia vysloviť alebo im sami dali meno. Na margo priezvisk hovorí o prípadoch, keď ľudia v súvislosti s nimi dlhé roky prežívali doslovnú traumu. Ide najmä o smiešne či dehonestujúce priezviská. Preto sa napríklad rodičia rozhodnú pre zmenu. Nechcú, aby trpeli ich deti. Žiadateľmi sú aj športovci, ktorí majú často napísané svoje priezvisko na drese.
(Dokončenie na 3. strane)
(Dokončenie z 1. strany)
Nuž a ako reagujú fanúšikovia, keď zbadajú napríklad na trávniku takúto „korisť„ netreba ani hovoriť. V minulom roku vybavili na odbore všeobecnej vnútornej správy OÚ v Čadci jedenásť žiadostí, od začiatku tohto roku desať. Špeciálne formuláre neexistujú, žiadosť si napíše každý sám. Zaujímalo nás, ako sú s niektorými zaujímavými priezviskami spokojní ich nositelia. Pedagóg, spisovateľ Ladislav z Krásna nad Kysucou napriek tomu, že je štíhly, dostal do vienka priezvisko Hrubý, o ktorom hovorí, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z Čiech. Za mladi ho nazývali „mlatečko„ (kladivko). Žiaci ho poza chrbát napriek jeho krotkosti volajú „hruboš„. Humorista Milan Lechan mu predčasom napísal venovanie: „Lacovi Hrubému, aby bol jemný„. Primátor Kysuckého Nového Mesta Ing. Bc. Milan Očko je so svojím priezviskom spokojný. Bodaj by nebol, keď mu na rozdiel od jeho ženy ešte nikdy nešlo „očko„ na pančuche. „Hovoria, že je pekné. Nemenil by som,„ hovorí pyšne na margo svojho priezviska. Rozhodne by sa nechcel stať veľkým „Okom„. Učiteľ Jozef zo Starej Bystrice je už od narodenia „Hluchý„. Rovnako tomu bolo v celej jeho rodine. Oženil sa a čuduj sa svete, jeho žena je tiež „Hluchá“. Jozef nevie o tom, že by mu v súvislosti s jeho priezviskom „prisolili„ žiaci nejakú prezývku. Faktom je, že vďaka nemu už zažil viacero úsmevných príbehov. Keď nastúpil učiť do Starej Bystrice a mal na starosti triedu šiestakov prišla istá Rómka vypýtať svoju dcéru, ktorá chodila do jeho triedy. Mala s ňou ísť k lekárovi na očkovanie. Na chodbe stretla učiteľku a chcela vedieť, kde je triedny jej dcéry: „Neviem jeho meno, ale detiská povedali, že je hluchý.„ S manželkou Helenkou 8. mája oslávia pekných 35 rokov spoločného života. Ich dcéra si zobrala za manžela Čecha. Že bola Hluchá jej vôbec nevyčítal aj keď sa volá Vyčítal. Momentálne je rodina v americkej Miami, kde pán Vyčítal zastupuje „Škodovku„ a uzatvára kontrakty pre strednú a južnú Ameriku. Jozef Granát zo Starej Bystrice je takisto s priezviskom spokojný, napriek tomu, že s ním všeličo zažil. Najmä na vojne. Keď mal raz službu pri telefóne, vyhlásili poplach a on s pokojom Angličana zahlásil, že pri telefóne je Granát. Ladislav z Čadce, pôvodom z Klokočova, ešte nič nezdedil no aj tak je Dedič. Pracuje ako riaditeľ Okresného výboru Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Čadci. „Radšej budem „Dedičom„ ako Hladným či Biednym,„ hovorí. Nuž, tak je to s našimi menami a priezviskami. Jedni sú spokojní viac, druhí menej. Napokon, nie meno robí človeka. Skôr už tie šaty, no nie?
Iveta Hažíková