práci považujú fyzickú prácu. Herci hovoria, že najlepšie si oddýchnu na chalupe, prípadne v záhradke či pri kosení trávnika. Dokážu sa takto odreagovať, prekrviť si mozog. Fyzická práca prospieva. Samozrejme, že tí ľudia, ktorí pracujú denne na stavbách, vo fabrikách či iných výrobných podnikoch vedia o fyzickej práci svoje a za oddych považujú sladké ničnerobenie. Dovolenka je určená najmä na načerpanie nových síl. To som si aj ja predstavoval, keď som odchádzal na dvojtýždňové voľno. Nabral som veľa skúseností ako zbúrať staré a začať budovať niečo nové. Od skorého rána do neskorého večera mi prešli rukami všetky výdobytky „modernej techniky„. Nerozlučnými kamarátmi sa mi stali lopata, krompáč, kladivo, kliešte, „štemovacie„ kliny a ďalšie pomôcky pri búracích prácach. V kúdoloch prachu som relaxoval a v noci sníval o plážach pri mori či kúpaní na priehrade v ruke s orosenou dvanástkou. Poznámky na moju adresu sa len tak hrnuli a skúsení odborníci ma uspokojovali, ako mi to len pristane a nezabudli doložiť, že počítač nie je krompáč. V neznesiteľných horúčavách zo mňa lialo, ako keď vyjdete spod sprchy. Nuž, slovenská dovolenka na „malte„ má svoje čaro. Čo ma však zarazilo, je tá skutočnosť, ako ľudia na dedine (nehovorím, že všade) rozmýšľajú. Treba sa riadne narobiť, neuvažovať o tom, že napríklad také základy môže vyklopať mechanický stroj. „Budú pýtať na hodinu veľa peňazí, a tak treba kopať ručne,„ dostalo sa mi vysvetlenia. A tak som kopal osemdesiat centimetrov do hĺbky a štyridsať do šírky. „Nevieš si predstaviť aký budeš mať dobrý pocit, že si to vykopal vlastnými rukami,„ povzbudzoval ma jeden z robotníkov. Dobrý pocit je jedna vec a ubolené telo druhá. Keď som sa nemohol vystrieť, za ušami som počul štipľavú poznámku, že najlepšia by bola liesková masť. Ešte teraz cítim pichanie po celom tele. Do práce som prišiel dokonale zrelaxovaný a stále hľadám tú najlepšiu polohu ako si sadnúť, aby ma nič nebolo...Vladimír Kollár