diteľstve, peniazoch, o hľadaní cesty k umeniu, o ambíciách galérie
Jaroslav Gaňa sa narodil 15. decembra 1957. V rokoch 1973 - 1977 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v rokoch 1978 - 1984
na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. V. Gigler, A. Začko). Venuje sa monumentálnej a komornej sochárskej tvorbe,
dizajnu a úžitkovému umeniu. Vyjadruje sa predovšetkým v kameni a v dreve, experimentuje s epoxidom.
Jeho sochy sa vyznačujú jasne definovaným čistým tvarom plynulo vyrastajúcim z pôvodnej hmoty materiálu.
Silným momentom dotvárajúcim výraz plastiky je často vyhľadávaný kontrast dokonale hladkého a drsného prírodného povrchu.
Kysucká galéria vznikla v roku 1981.
Podnetom k jej založeniu boli dary
12 výtvarných umelcov - rodákov a priateľov Kysúc,
ktorí v roku 1975 usporiadali v Čadci výstavu.
Pozdrav umelcov rodnému kraju a diela z tejto výstavy darovali okresu ako základinu pre vznik galérie.
Galéria spravuje aj výtvarnú pozostalosť maliara F. Hübla.
Samostatné výstavy:
1995 - kaštieľ Radoľa, Čadca, Bratislava, Viedeň, Varšava, Krakov
Sympózia:
1987 Bratislava, 1994 Bojnice, 1999-2000 Frýdlant n/O,
2001 Oščadnica, 2002 Mojmírovce
Ceny:
1980 - I. cena v medzinárodnej súťaži Suvenír pre OH,
1984 - Cena VŠVU za užité umenie
Na základe výberového konania ste 15. mája boli menovaný do funkcie riaditeľa Kysuckej galérie v Čadci. Dovtedy ste žili životom umelca na voľnej nohe. Byť riaditeľom kultúrnej inštitúcie je niečo nové...
Prišiel som do galérie, ktorá bola funkčná. Po odbornej stránke spĺňa účel, na ktorý bola určená. Mojou snahou bude, aby som pokračoval v práci, dostal galériu viac do pozornosti verejnosti.
Podľa zriaďovacej listiny má táto profesionálna inštitúcia systematicky zbierať diela, s prihliadnutím na kysuckých výtvarníkov, odborne ich spracovávať a prezentovať na požadovanej úrovni. Aké máte predstavy o naplňovaní jej obsahu?
Galéria sa orientuje a naďalej sa bude orientovať na odbornú činnosť. Bude to spolupráca s profesionálnymi výtvarníkmi v regióne, ako aj v rámci Slovenska. Nemálo úsilia budeme vyvíjať v oblasti cez-hraničnej spolupráce so susediacimi krajinami. Ambíciou galérie bude objavovať a odborne pracovať s amatérskymi výtvarníkmi pri dodržiavaní požadovanej kvality.
Koľko máte evidovaných výtvarných diel?
Máme približne 2 800 zbierkových predmetov.
Kysucká galéria plní úlohu regionálnej kultúrnej inštitúcie. Porovnávanie môže prinášať nepresnosti, ale predsa, ako obstojí porovnanie jej aktivít so susednými okresmi - Oravskou a Považskou galériou?
Nie je možné porovnávať, pretože Kysucká galéria je finančne poddimenzovaná, ale aj personálnymi a priestorovými možnosťami oboch spomínaných galérií.
Ako budete využívať prirodzený potenciál tých, ktorí sa zaslúžili o vznik a založenie Kysuckej galérie v roku 1981, kysuckých rodákov - výtvarníkov a sochárov?
V krátkom čase by som chcel pripraviť stretnutie so všetkými žijúcimi zakladajúcimi umelcami, a aj s tými, ktorí budú ochotní pomôcť a naďalej pomáhať pri skvalitňovaní práce galérie, ktoré bude adekvátne významu a miestu v súčinnosti s kultúrnym pôsobením v regióne. Lebo každé umenie v sebe skrýva potrebu hľadania a galéria chce vytvárať pre hľadanie a objavovanie kultúrnych hodnôt vhodné a primerané podmienky.
Pre každého umelca je cťou a zároveň motiváciou v jeho práci mať vlastnú výstavu. Neuvažujete pracovať na viacročnom projekte prezentovania kysuckých výtvarníkov prostredníctvom výstav?
Predstavovanie kysuckých výtvarníkov a sochárov na výstavách považujem za jednu z hlavných priorít práce galérie.
Môžete nám prezradiť ďalšie priority vašej práce?
Prehlbovať jestvujúce kontakty s kysuckými umelcami a nadväzovať nové doma i zahraničí, zvlášť v Poľsku a Česku. Spolupráca a spoločné podujatia a sympózia úzko súvisia s financiami.
Aký je rozpočet galérie pre rok 2003?
Dva milióny 292 tisíc Sk, z toho 2 009 tisíc bežné transfery. S týmito prostriedkami môže naša galéria zabezpečovať iba základné funkcie. Na všetky ostatné akcie a podujatia si musíme zabezpečiť financie z mimorozpočtových zdrojov. Sú to najmä domáce granty a sponzorské dary. Jednou z dôležitých úloh bude zvládnuť mechanizmus tvorby žiadosti o eurofondy. Toto je už širší záber, ktorý sa týka súčinnosti a spolupráce galérie s ostatnými kultúrnymi inštitúciami na Kysuciach. Pretože umenie nie je izolované, ale je súčasťou kultúrnej prezentácie Kysúc. Tu platí zvlášť, že v rôznosti hľadajme spoločné dobro. Prvou akciou bola výstava spoločne s mestom Čadca v Žywci, kde sme prezentovali dielo akademického sochára Gustáva Švábika.
Koľko má galéria pracovníkov?
Z ôsmich sú dvaja odborní pracovníci.
Spomínali ste akademického sochára Gustáva Švábika. V závere tohoto roku bude mať životné jubileum - 60 rokov. Ako budete reagovať?
Usporiadame v priestoroch v Čadci profilovú výstavu, ktorá obsiahne celú jeho tvorbu, od ranej až po súčasnú. Je to výtvarník, ktorý si svojou tvorbou zaslúži takúto výstavu.
Aká bude spolupráca s regionálnymi amatérskymi výtvarníkmi? Bude Kysucká galéria prezentovať ich tvorbu?
Tak ako v živote, aj vo výtvarnom umení sa nachádzajú mnohí amatérski výtvarníci, ktorí sú na takej úrovni, že si zaslúžia prezentovať svoju tvorbu na pôde galérie.
Myslíte si, že má táto kultúrna inštitúcia zmapovaný výtvarný život na Kysuciach?
Má, ale nie je to úplný obraz o rôznosti a obsahu tvorivého prejavu na Kysuciach. Medzi nami sú aj výtvarníci, ktorí by si zaslúžili prezentáciu. Chce to čas a neustále hľadanie.
Aké sú ďalšie priority Kysuckej galérie?
Sú omnoho prozaickejšie, ale pre galériu dôležité. Snahou je získať nové priestory pre poriadanie všetkých aktivít a získať tak potrebný bezchybný depozitár, ktorý bude jej majetkom.
Môžete byť konkrétnejší?
Verím, že v spolupráci s vedením mesta Čadca sa vyrieši problém k spokojnosti oboch strán.
Čo vás prekvapilo pri nástupe do funkcie riaditeľa galérie?
Zanedbané priestory v kaštieli v Oščadnici. Chatrná strecha prístavby, vlhké pivničné priestory a v havarijnom stave je kúrenie. To už nehovorím o neudržiavanom lesoparku okolo kaštieľa. Lesopark považujem sa dôležitý priestor na konanie rôznych podujatí pre odbornú, ale aj laickú verejnosť. Ak potrebujeme peniaze, tak tie pre kaštieľ sa musia zohnať, pre našu prácu je to imperatív.
Práve lesopark v spojení s výstavnými priestormi kaštieľa by mohol byť miestom pre konanie odborných sympózií, ale aj možnosťou pre kultúrno-spoločenské podujatia pre verejnosť.
V pláne mám realizovať projekt sochárskeho sympózia so zahraničnou účasťou v roku 2004. Mojím cieľom je vybudovať zázemie lesoparku a oživiť ho výtvarnými dielami zúčastnených sochárov a pokračovať v ďalších ročníkoch.
Aké má postavenie Kysucká galéria z pohľadu súčasných požiadaviek kladených na regionálne kultúrne zariadenia?
Regionálna galéria má prezentovať všetky výtvarné prejavy a diela kysuckých výtvarníkov.
Pokúste sa charakterizovať, ak sa to dá, aký je váš potenciálny návštevník?
Moje skúsenosti hovoria, že kysucký návštevník je konzervatívny. Bolo by dobré, keby návštevníci cez vystavené výtvarné diela intenzívnejšie vnímali rôzne umelecké prejavy.
Napríklad?
Inštalácie moderného umenia alebo nové smery v abstraktnom umení. Odosobniť ich od stereotypov videnia a ponúknuť im alternatívu.
Obdivujem váš optimizmus. Povedali ste, že kysucký návštevník je konzervatívny. So svojím pohľadom prijíma iba časom overené diela?
Nie je to otázka prijímania podnetov, je to otázka školenia ľudí. Pretože, keď im nebudeme predkladať rôzne ponuky, stáli by na mieste a začnú mať predstavu, že existuje iba jeden smer, jeden štýl.
Myslíte si, že dnes vaša predstava, zajtra čin vo vedomí ľudí, je reálny?
Každý človek je iný. Keď mu predstavíme konkrétne dielo. Buď sa s ním stotožní alebo ho odmietne ako nezaujímavé.
Hovoríme o tých návštevníkoch, ktorí pravidelne chodia na výstavy. Ale čo s tými, ktorí by aj išli, ale nenašli odvahu. Život, pasivita a prostredie im nedali možnosť „ľúbiť„ umenie. Nemala by galéria popularizovať umenie jednoduchou formou aj pre túto časť potenciálnych návštevníkov?
Jednou z úloh galérie je publikovať svoju činnosť a výstavy. Aj keď niekto nepríde na výstavu, má možnosť byť informovaný.
Rozprávali ste o návštevníkoch, ktorí majú kladný vzťah k umeniu. Vieme, že v súčasnosti sa bezobsahové umenie prispôsobuje najnižšej úrovni prijímateľa. Majú mladí záujem o „vážne„ umenie?
Myslím, že ho majú, že nenastáva doba temna. V dnešnej dobe vznikajú rozvojom techniky nové produkty, ako je počítačová grafika alebo video umenie. Sú to silné alternatívne ponuky voči klasickému umeniu. Preto zostávam optimistom.
Osemnásťročný mladý človek si ťažšie hľadá svoju cestu do výtvarnej miestnosti, ak sa predtým nezačal stretávať s umením. Jednou z ciest je práca so školskou mládežou. Je to dlhá a náročná cesta, ktorá ale môže priniesť svoju úrodu.
Vo svojich plánoch pripravujeme akcie pre školy, kde budeme jednoduchou formou prezentovať výtvarníkov a ich diela.
Významnou súčasťou prezentácie Kysuckej galérie je, že po 10. krát usporiadala prehliadku umeleckých remesiel REM-ART. Originálnou myšlienkou bola spolupráca s umeleckými strednými školami. Práve túto originálnosť si začal prisvojovať iný organizátor. Aká je ďalšia predstava o smerovaní tohoto podujatia?
S REM - ART-om naďalej počítame v našich plánoch. Najbližšie je to v odbore keramika.
Poznať, študovať, obdivovať, milovať a vnímať domácu výtvarnú tvorbu je podmienené poznaním európskeho resp. umenia v okolitých štátoch. V čom je originálnosť a rázovitosť kysuckého umenia?
Je to ľudovosť, ktorá vyplýva zo samostatného kysuckého života. Kysucké umenie nezanikne tým, že sa otvoria hranice. Jeho zárukou je sila prejavu, ktorá sa udrží aj v budúcnosti.
Spisovateľ A. Halvoník o kultúre povedal, že kultúra je kolektívna vôľa niečím byť a niekam smerovať. Kam bude kráčať kysucké výtvarné umenie?
Pre mňa ako riaditeľa Kysuckej galérie je odpoveď prozaická. Výtvarné umenie bude smerovať v takej sile a šírke, ako jej bude dopriate mať zázemie k jeho existencii a rozvoju.
Aké je vaše prianie ako riaditeľa Kysuckej galérie?
Použijem výrok Kolomana Sokola, ktorý o umeleckom diele povedal: „Dielo nepatrí tým, medzi ktorými sa umelec náhodou narodil, neprináleží ani tým, medzi ktorými zhodou okolností musel žiť a tvoriť - umelcovo dielo patrí výhradne tým, čo dokážu sa ho duchovne zmocniť a aktívne si ho privlastňovať.Peter Glasnák
Foto: autor
