nčenie obchvatu mesta Čadce, nečudo, že projekt splavnenia Váhu – vážškej vodnej cesty (VVC) vyzerá byť skôr utópiou, než niečím, čo sa voľakedy podarí zrealizovať. Ale ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy. Ktovie, čo bude za pár rokov, keď sa aj Slovensko „pevnejšie„ usadí v Európskej únii. VVC je dôležitá v medzinárodnom ponímaní a významne by sa dotýkala aj regiónu Kysúc.
Okrem železničnej a cestnej trasy pripadá do úvahy súbežná vodná cesta s napojením na Česko a Poľsko. To je možné riešiť pokračovaním VVC po rieke Kysuci a jej prítoku Čierňanke, na území Česka a Poľska Olšou, napojením na poľskú Odru až do prístavu Baltického mora.
Takéto dopravné cesty umožňujú bezkolízny, lacný a podľa možností rýchly prejazd dopravných prostriedkov nielen v rámci jedného štátu, ale i štátov viacerých. V rámci tejto, štvrtej etapy splavnenia Váhu v úseku Žilina – Čadca – štátna hranica s pokračovaním na Česko a Poľsko, by mala byť na slovenskom území koncovým prístavom Čadca. Mala by rovnakú úlohu ako Žilina. Po skončení tretej etapy splavnenia Váhu, teda na úseku po Žilinu, by slúžila tiež ako miesto kombinovania dopravy železnica – voda respektíve cesta – voda. Pôvodne sa ako o takomto uzle uvažovalo o Žiline. Keďže na Vodnom diele Žilina sa nevybudovala plavebná komora a predpokladaný prístav, uzlový bod sa presunie severnejšie, teda do okolia Čadce. Tu sa totiž nachádza dôležitá, priemyselne rozvinutá oblasť – na českej strane Třinec, Tešín, Havířov, Frýdek–Místek, Ostrava, Karviná, Bohumín, na poľskej strane Katovice, Krakov. V rámci vybudovania VVC, ktorá by bola využitá najmä na prepravu tovarov plavidlami, je potrebné na Kysuciach vystavať takmer desať vodných diel. Dovedna, aj s tými na českej strane by si vyžiadali niekoľko miliárd korún. V počiatkoch sa hovorilo o trinástich.
Aj keď realizácia spomínanej vetvy pripadá do úvahy až okolo roku 2020, už teraz je potrebné prispôsobiť aj dopravné trasy v kysuckom regióne.
Iveta Hažíková
