Ambiciózna vydatá 44-ročná žena, ktorá prežila v politike úspechy aj neúspechy. Ako sama hovorí, z politiky nemieni odísť. Požiadali sme ju o rozhovor, ktorý nám poskytla pri raňajkách spoločne s manželom.
Ako vnímate s odstupom času odchod z postu primátorky Čadce?
Čas s odstupom niekoľkých rokov potvrdil správnosť môjho rozhodnutia pre odchod z tejto funkcie. Aj keď musím priznať, že spočiatku mi to bolo ľúto, pretože som odchádzala z miesta, kde som chcela ešte veľa urobiť a na ktorom ma čakali nové výzvy. Bolo to však obdobie, v ktorom som si musela zásadne priznať a určiť, čo chcem robiť, vrátane môjho súkromia. Ako každá žena, chcem mať aj riadny súkromný život, pričom som si určila prioritu pôsobenia v tzv. veľkej politike. Úprimne musím priznať, že zvládnuť toľko paralelných funkcií by sa nedalo, rovnako tváriť sa ako majster sveta. Možno je to moja nevýhoda ako politika, ale vždy uprednostňujem pravdu, pretože neviem klamať. Takže som si jedného dňa povedala: „Toto je moja priorita. Parlamentná politika a Slovenská národná strana, kde ako vidíte, pôsobím ďalej. Viem, že moja druhá osobná priorita – budovanie rodiny a harmonického osobného života, na ktorej mi mimoriadne záleží, mnohých taktiež prekvapila, ale osudu sa človek nevyhne. Na druhej strane obdobie odchodu bolo obdobím zmúdrenia a spoznania skutočných charakterov mnohých ľudí. S týmto sa človek taktiež vyrovná. Ja sa však za svoje dvaapolročné pôsobenie primátorky hanbiť nemusím. Letmo si spomeniem na jedenásť miliónovú investíciu, ktorú som získala sama ako opozičný politik na plynofikáciu Čadce. Táto jednorázová investícia vytŕča aj pri porovnaní s ostatnými obdobiami. Pripomínam aj výstavbu 51 bytov na sídlisku Kýčerka. Nezanedbateľným plusom pre Čadcu bolo určite aj vybudovanie televízneho vykrývača pre signál TV Markíza. Prirodzene, že som mala to šťastie, že boli okolo mňa vždy ľudia, na ktorých som sa mohla spoľahnúť a ktorí mi v týchto projektoch pomáhali, predovšetkým poslanci mestského zastupiteľstva v Čadci. Moje poďakovanie patrí aj jednoduchým občanom, ktorí mi držali palce.
(dokončenie na 4. strane)