o orežeme poplazy, zdravé a silné rastliny s dobrými korienkami sadíme zatiaľ na husto na dobre rašelinou zlepšený záhon. Starý záhon jahôd pokosíme a pohnojíme Cereritom. Záhon na nové vysadenie jahôd dobre vyhnojíme, sadiť doň budeme o 3 – 5 týždňov, až sa hnojivá rozložia. Pokračujeme v ohýbaní výhonkov na palmetách jabloní, hrušiek.
Začneme s očkovaním podpníkov – prvé slovky, po nich od konca mesiaca myrobalány, hrušky a jablone. Lyko alebo pásku na očkovancoch o 3 týždne povolíme. Aj vrúbľovance v ruke treba povoliť. V zemi zahrnutá páska tuhne a zarezáva sa.
Prestávame hnojiť stromy dusikatými hnojivami, ináč letorasty budú dlho vegetovať, nevyzrejú a v zime namrznú.
Cibuľu a cesnak už neprihnojujeme, ani nepolievame. Chceme, aby zastavili vegetáciu a vyzreli. Cesnak vyberáme, keď začne žltnúť. Zviazaný do vencov ho zavesíme pod strechu, aby sa dosušil. Zeleniny, ktoré ešte rastú, teda nie tie, čo sa pred zberom pohnoja Cereritom.
Po dobrom zavlažovaní podpníkov očkujeme na kmieniky alebo na koreňové kŕčky ruže na spiace očko. Môžeme očkovať aj veľkokveté orgovány. Vyberáme a pod strechou dosušíme cibule tulipánov. Sejeme dvojročné kvety a trvalky, ktoré pokvitnú v budúcom roku.
Celoročné využitie zeleninových hriadok
v záhradke
Záhradkári, ktorým pre pestovanie zeleniny zostáva pomerne malá časť záhradky, sú veľmi vynaliezaví v kombinácii pestovania jednotlivých druhov zeleniny tak, aby čo najintenzívnejšie využili pôdu. Každý záhradkár si po rokoch ustáli sled predplodín, medziplodín, nasledovných plodín a pod. Niekoľko príkladov intenzívneho využitia pôdy v zeleninovej časti záhradky. Pri výbere jednotlivých druhov musíme však rešpektovať aspoň tieto zásady:
- vyberáme zeleninové druhy, ktoré majú rovnaké nároky na prípravu pôdy, hnojenie maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami,
- dbáme na to, aby predplodina mala také vegetačné obdobie, že hriadku uvoľní skôr, než začne nasledovná plodina intenzívne vegetovať. Následnú plodinu vysadzujeme najskôr 10 až 14 dní pred konečným zberom hlavnej plodiny,
- pri dvojkultúrach pestujeme ako základnú plodinu vždy tú, ktorá pre nižšie teploty na začiatku vegetačného obdobia rastie spočiatku pomalšie (koreňoviny, niektoré plodové zeleniny a neskoré hlúboviny),
- spony pri sadení jednotlivých druhov volíme širšie, pretože do porastu musíme pre viacnásobný zber viac ráz chodiť,
- sled jednotlivých plodín volíme tak, aby ich vegetačné obdobie umožnilo aspoň raz do roka hlboko prerýľovať, prípadne pohnojiť pôdu.
V tejto činnosti najlepším učiteľom záhradkára je vlastná prax.
Emil Maslík, tajomník OV SZZ Čadca
