najatraktívnejšiu súčasť tradičnej ľudovej kultúry. Táto tradícia je nesmierne bohatá na množstvo zvykov, úkonov, magických praktík, ktoré sa s ňou spájajú a zároveň charakterizujú jednotlivé regióny. Svadby majú veľkú lokálnu variabilnosť, ktorá vychádza z charakteristiky krajiny, regiónu, dediny. Aj kysucká svadba má charakteristickú štruktúru, danú pre túto lokalitu. Vieme, že svadba patrí do skupiny obradov prechodu, kde sa mení doterajší sociálny a rodinný status vstupujúcich do manželstva. Nebola len rodinnou záležitosťou, ale konala sa ako sviatočná udalosť s účasťou lokálneho spoločenstva. Svadba – to je aj založenie novej rodiny a zvyky, či obyčaje mali zabezpečiť úspešnosť budúceho života. Je preto pochopiteľné, že svadba sa niesla v znamení hojnosti a veselosti. Podľa Mgr. Pavla Markecha, svadbu ako obrad nie je možné presne datovať. Vie sa, že patrí medzi najstaršie zložky ľudovej kulktúry. Základná myšlienka slovenskej svadby a jej lokálne varianty vychádzajú zo starých slovanských obradov. V staroslovanskej spoločnosti sobáš upravoval postavenie ženy voči mužovi. Všetky charakteristiky tvorili základnú os sobáša a prenášali sa tradíciou až do ľudovej tradície. Časť z týchto zvykov si budú môcť pozrieť návštevníci v Kaštieli Radoľa v čase od 4. júla do 17. septembra 2003.
(vk)
