etržlen, mak), ktoré vysievame do riadkov, účelné je zmiešať takéto semená s jemným pieskom a pri neskoro klíčiacich druhoch aj so semenami značkovacej rastliny (šalát, reďkovku). Výsevom takto upraveného semena dosiahneme rovnomerné rozloženie semena v riadku a včasné označenie riadkov vyklíčenými značkovacími druhmi, čo nám uľahčí ďalšie agrotechnické zásady.
Ako som už v úvode o zelenine uviedol, pre úspešné pestovanie treba zabezpečiť vhodné podmienky pre jednotlivé druhy, a to už od sejby až po zber. Skupina plodín náročných na organické hnojenie je náročná aj na prípravu pôdy. Predovšetkým treba na jeseň zarýľovať do pôdy dostatok kvalitného maštaľného hnoja, prípadne kompostu. Cez zimu hrubo zrýľovaná pôda dobre premrzne, čo prispieva k ozdraveniu pôdy a zlepšeniu štruktúry. Na jar upravujeme pôdu len povrchove, pričom priemyselnými hnojivami doplňujeme chýbajúce živiny. Vychádzame pritom z poznatku, že napríklad kapusta odoberie z 1 m pri strednej úrode 15 g dusíka, 23 g vápna a 5 g fosforu v čistých živinách. Hnojivá zapracúvame do pôdy podľa plodiny, ktorú budeme pestovať. Napríklad karfiol, kapusta a kel korenia hlbšie, a preto aj zapracovanie hnojív a prepracovanie pôdy musí byť hlbšie. Naopak, kaleráb korení plytšie, a preto pohotová zásoba živín musí byť v hornej vrstve. Pri neskorších kultivaroch, ktoré zostávajú na stanovišti dlhšie, musí zohľadniť potrebu živín cez celú vegetáciu.
Na jar, niekoľko dní pred sadením alebo sejbou, po prekyprení a urovnaní povrchu rozdelíme záhony a nariadkujeme – naznačíme aspoň sadenia. Pri týchto prácach už musíme mať premyslenú koncepciu pestovania. Tu musíme rešpektovať spoločné požiadavky skupín jednotlivých plodín. Napríklad hlúboviny si vyžadujú hlbokú hlinitú, humóznu, dobre vyhnojenú pôdu, ktorá je schopná udržiavať pôdnu vlahu a nevytvára sa na nej pôdny prísušok. Predpokladom pestovateľského úspechu je aj dostatok svetla a vzduchu pre rastliny. Čiastočné zatienenie v letných mesiacoch znáša karfiol a kaleráb. Tiene a polotiene v jarných mesiacoch majú za následok oddialenie zberu a „vyťahovanie priesad„. Treba prihliadať aj na potrebu závlahy jednotlivých druhov a podľa toho ich zoskupovať.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
