Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Knižnica v Čadci prežívala dobré i zlé časy

Kysucká knižnica v Čadci dostala 29. mája 2003 na

zasadaní zastupiteľstva mesta Čadca

Pamätnú medailu mesta Čadca k 20. výročiu otvorenia experimentálnej Okresnej knižnice v Čadci.

Pri tejto príležitosti nám poskytla riaditeľka Mgr. Janka Múdriková rozhovor.

Uplynulo 20 rokov od slávnostného sprístupnenia experimentálnej Okresnej knižnice v Čadci, od sprístupnenia „Kysuckého zázraku„, ako v tej dobe nazývali niektorí slovenskí knihovníci knižnicu v Čadci. Išlo o udalosť, ktorá posúvala slovenské knihovníctvo kvalitatívne na vyšší stupeň. História knižnice v Čadci je však dlhšia. Čo predchádzalo však tomuto významnému termínu?

Skryť Vypnúť reklamu

Korene Kysuckej knižnice v Čadci siahajú do roku 1919, kedy vznikol v Čadci vzdelávací spolok Čadčianska beseda. Členovia Besedy si utvorili spolkovú knižnicu, ktorú však v roku 1925 navrhli včleniť do Obecnej knižnice v Čadci. Obecná knižnica v Čadci bola založená asi v roku 1922. Oprieť sa nemôžme o žiadny verifikovaný a relevantný dokument, ktorý by potvrdil jej zrod. Od roku 1924 pôsobila súbežne s knižnicou Miestneho odboru Matice slovenskej. Asi po dvoch rokoch činnosti oboch knižníc v obci Čadca členovia Miestneho odboru Matice slovenskej rozhodli, že knižný fond svojej knižnice preradia do knižných fondov obecnej knižnice, o ktorú v tom čase bol väčší záujem za strany obyvateľov mesta a aj členov Matice. Významnou udalosťou v živote knižnice v Čadci bolo otvorenie na Slovensku prvej verejnej záhradnej čitárne v roku 1940. Vznikla zásluhou horlivého dobrovoľného knihovníka a ľudomila Michala Kassaia.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1952 knižnica mení svoj status z mestskej na okresnú. Okresná knižnica bola postavená na veľmi skromných základoch. V knižnici bolo okolo 2000 zväzkov, približne 370 zaregistrovaných čitateľov realizovalo 5 500 výpožičiek. Činnosť tejto kultúrnej inštitúcie bola v tom čase zameraná predovšetkým na všeobecnú osvetu. Do škôl na okolité kopanice sa prenášali súbory kníh v prenosných skrinkách, začali sa organizovať čitateľské konferencie a besedy.

Až do začiatku 60. rokov v knižnici boli zamestnaní pracovníci bez knihovníckeho vzdelania, boli to väčšinou učitelia, štátni úradníci. Tento fakt sa zmenil v roku 1962, kedy do knižnice boli prijaté pracovníčky s adekvátnym vzdelaním, čo sa odrazilo aj na kvalite odbornej práce. Začal sa spracovávať knižný fond, budovať katalógový systém, položili sa základy bibliografickej činnosti. Od druhej polovice 60. rokov začala knižnica rozvíjať aj metodickú a organizačnú činnosť. Bolo vytvorené metodické centrum pre ľudové a školské knižnice, no i knižnice iných typov. Okresná knižnica začala plnila dve funkcie – bola mestskou knižnicou pre mesto Čadca a metodickým centrom pre knižnice v celom okrese. Tieto dve funkcie plní dodnes aj keď v iných spoločenských podmienkach.

Skryť Vypnúť reklamu

Dnes knižnica sídli vo veľmi pekných priestoroch, aj keď vieme, že s udržiavaním máte veľké problémy. Bolo to tak vždy?

História knižnice v Čadci je pomerne pohnutá. Od roku 1952 prešla piatimi sťahovaniami, ale jej zlé priestorové podmienky sa tým vôbec nezlepšili. Zmeny nastali až pri šiestom sťahovaní v roku 1983.

V roku 1952 boli pre knižnicu uvoľnené dve miestnosti v bývalej vinárni pri Kysuci. Jedna menšia slúžila ako čitáreň a v druhej bola požičovňa kníh. V roku 1957 však knižnicu vysťahovali a umiestnili ju núdzovo v Palárikovom dome v jednej miestnosti. Tu bola umiestnená až do konca roku 1959. V roku 1960, keď sa Palárikov dom rekonštruoval, musela sa sťahovať do iných priestorov – do závodu Tatra, kde jej boli pridelené dve miestnosti, ale ani tieto priestory jej neostali dlho. Užívala ich 4 roky. V roku 1963 knižnicu vysťahovali do pivničných priestorov učňovskej školy. Po celý rok bola zatvorená a neprístupná pre čitateľov. Personál pracoval na revízii knižného fondu. Táto práca bola zbytočná, lebo pivničné priestory zaplavila voda z kanalizácie a časť knižného fondu bola úplne zničená. V roku 1964 dostala knižnica nové priestory v budove Mestského domu – bývalého Mestského národného výboru v Čadci – bola to jedna miestnosť, kde bol predtým miestny hostinec. Neskôr pridelili knižnici ďalšie miestnosti. Po presťahovaní sa zlepšila a rozšírila práca s čitateľmi a knižničné služby. Po ustanovení Zuzany Krištofovej za riaditeľku knižnica zlepšila svoju metodickú a organizátorskú prácu.

Priestory v Mestskom dome už v roku 1970 boli nedostatočné. Miestnosti boli preplnené knihami, chýbali študovne, čitáreň. Pani riaditeľka Zuzana Krištofová, keď hodnotila stav knižnice v roku 1973, spomínala, že v týchto dvoch miestnostiach o výmere 100 m2 bolo 56 preplnených regálov a čitatelia nemali k dispozícii ani jeden stolík, na ktorom by si boli vypísali prihlášku za čitateľa. Ak si chceli vybrať knihu, predierali sa úzkymi uličkami, v ktorých sa navzájom neobišli dvaja návštevníci. V tom roku knižnica evidovala okolo 3 770 čitateľov, ktorí si vypožičali vyše 9 680 knižničných dokumentov, knižnicu v tomto roku navštívilo 25 250 návštevníkov. Kníh naďalej pribúdalo, návštevníkov tiež, ale miesta vďaka rozrastajúcemu sa knižnému fondu stále ubúdalo. Aj napriek stiesneným podmienkam rozširovala knižnica svoje služby. V tom období Okresná knižnica v Čadci začala realizovať pre ľudové knižnice okresu centrálne doplňovanie knižničných fondov. Knižnica by určite dokázala viac, keby mala vhodné priestory. Stúpol záujem o kolektívne podujatia – knihovníci však pri ich realizácii museli improvizovať, pretože knižnica, ako som spomenula, nebola priestorovo vybavená a nemala ani vhodnú techniku. No aj napriek tomu, že pôsobila vo veľmi zlých podmienkach, vďaka usilovnej a húževnatej práci knihovníčok výsledky knižničných činností boli porovnateľné s celoslovenskými. Už vtedy sa Okresná knižnica v Čadci radila medzi najlepšie knižnice na Slovensku. V roku 1977 sa stala nositeľkou čestného titulu „Vzorná knižnica„. Ocenením bolo aj rozhodnutie Ministerstva kultúry SSR vybudovať práve v Čadci prvú účelovú budovu knižnice v sieti ľudových knižníc na Slovensku. Knižnica v tom období evidovala približne 4 900 čitateľov, títo si z fondu, ktorý mal 59 250 zväzkov, vypožičali 143 400 knižničných dokumentov.

Prečo práve v Čadci sa postavila táto knižnica?

Najvýstižnejšie na to, „prečo práve Čadca dostala do vienka prvú účelovú budovu knižnice„, odpovedá Vladimír Mináč – človek, ktorý sa veľkou mierou zasadil o to, aby nová budova stála práve v Čadci, keď mu práve túto otázku položili novinári. Odpovedal: „Prečo práve v Čadci? Azda zavážilo aj to, že sa tu vždy vzorne pracovalo s pôvodnou slovenskou literatúrou,„ a dodáva: „Ak by sa to zdalo byť málo, sú po ruke aj iné štatistické údaje, ktoré vravia o dobrej práci čadčianskych knihovníkov„.

Zámer postaviť experimentálnu knižnicu vznikol už v pol. 70. rokov. Dôvodom bola požiadavka knižníc a knihovníkov, aby sa overili normatívne a koncepčné materiály v praxi a konfrontovali sa s knižničnými trendmi vo vyspelých štátoch. To bol podnet pre ministerstvo kultúry, ktoré vtedy rozhodlo o výstavbe prvej účelovej stavby v sieti ľudových knižníc. Experiment, tak jeho obsahová časť ako aj realizácia, bol zaradený do plánu rezortných vedecko-výskumných úloh. Gestorom úlohy sa stala Ústredná ekonomická knižnica – Národné koordinačné centrum v Bratislave a od 1.1.1981 bola úloha delimitovaná Matici slovenskej – odboru pre knižničnú sústavu v Bratislave, ktorá sa súčasne stala investorom. Prípravné práce vykonali pracovníci Projektového ústavu kultúry v Bratislave a Ústrednej ekonomickej knižnice – Národného koordinačného centra pre výstavbu a technické vybavenie knižníc. Až v roku 1978 sa rozhodlo, že táto novostavba bude situovaná do Čadce a zaradená do experimentálnych stavieb, a to z hľadiska užívateľského i stavebného. Generálny dodávateľ stavebnej časti sa stal Okresný stavebný podnik v Čadci.

Dôležitým dňom v histórii experimentálnej Okresnej knižnice v Čadci bol 29. august 1979, kedy bol položený základný kameň. Od tohoto dňa sa realizovala vlastná výstavba budovy a knihovníci pripravovali prevádzku. Vždy s iróniou pripomínam iný „významný medzník„, za ktorý bol v tom období označený 26. február 1981, kedy zástupcovia zainteresovaných orgánov a organizácií prijali združený socialisticky záväzok s cieľom predčasného ukončenia výstavby a odovzdania verejnosti. Ešte v dnešnej dobe pracovníci knižnice a aj návštevníci tejto organizácie pociťujú následky socialistického spôsobu myslenia a kladenia dôrazov na urýchľovacie metódy, pri ktorých sa nebral takmer žiadny ohľad na kvalitu. Rýchla a nedôsledná práca bola príčinou, že veľa stavebných úkonov nebolo zrealizovaných, ako napríklad zateplenie budovy, nosná oceľová konštrukcia ostala bez náterov a už v roku 1987 bola skorodovaná a čas odkrýva ďalšie nedostatky. Stavba mala množstvo ďalších nedostatkov, na ktoré sa nebral ohľad ani pri kolaudáciách objektu a ich riešenie sa stále posúvalo, až ostali nevyriešené. Ako napríklad strešná časť budovy. Do budovy zatekala zrážková voda od jej otvorenia, no najväčšiu haváriu knižnica zažila na prelome rokov 1986/1987. Tento stav riešil Projektový ústav kultúry v Bratislave tým spôsobom, že na pôvodné rovné strechy navrhol pridať mierne klopené strechy. Problém sa však vyriešil len na krátku dobu a časom do budovy začalo zatekať znova. Som veľmi rada, že sa mi tento problém podarilo vyriešiť a už minulý rok sme mohli pracovať v suchom prostredí. Nebolo to jednoduché. Prestavbe striech predchádzala rekonštrukcia statiky. Zváračské a montážne práce sa robili v interiéri za plnej prevádzky. Vyskytli sa mnohé problémy aj s dodávateľom stavebných prác, ktoré nám pomohol doriešiť až v druhej štvrtine minulého roka Úrad Žilinského samosprávneho kraja.

V čom vlastne spočíval experiment?

Táto otázka je knihovníkom Kysuckej knižnice kladená aj dnes. Experiment pozostával z dvoch častí, stavebnej a užívateľskej, a konkrétne overoval: použitú konštrukčnú sústavu BAUMS – 75 a vplyv stavebno-technického riešenia na pohodu používateľov, funkčné a estetické vlastnosti vnútorného zariadenia v nadväznosti na konštrukčné riešenie a použité materiály, obsahom experimentu bola aj informačná činnosť, ktorá sa začala systematicky a koncepčne rozvíjať až po otvorení prevádzky v novej účelovej budove a dostala nový rozmer, overovalo sa využívanie široko profilovaného knižničného fondu, do ktorého bolo zaradených 20 typov knižničných dokumentov a vytvorené špecializované knižničné zbierky – ako napr. fonotéky, hračkotéka, diatéky – zbierka regionálnych diapozitívov, fototéka a pod., overovala sa 60 hodinová týždenná prevádzka vrátane sobôt a nedieľ, halový systém prevádzky, ktorý umožnil sprístupňovanie fondov prostredníctvom voľného výberu a to aj v študovniach, centrálny knižnično-informačný servis pre používateľov, poskytovanie knižnično-informačných služieb deťom od 3 rokov, boli zavedené nové služby, ktoré v tej dobe boli netradičné ako napr. reprografické služby

Je tomu dvadsať rokov, čo bola verejnosti sprístupnená experimentálna Okresná knižnica v Čadci. Dnes môžeme konštatovať, že nie všetko dopadlo podľa zámerov a očakávaní knihovníkov či používateľov knižnično-informačných služieb. Knižnica prežívala dobré i zlé časy. Náhodný návštevník či obdivovateľ našej knižnice nie vždy videl problémy, s ktorými sa táto organizácia v čase experimentu potýkala. Je však potrebné povedať, že veľa overovaných častí experimentu sa osvedčilo, či už ide o umiestnenie vtedy ešte netradičných knižničných dokumentov do klasického knižničného fondu, či overenie niektorých nových služieb, ako napríklad reprografické služby, ktoré boli na vtedajšie obdobie nezvyčajné, no ktoré sa v súčasnosti realizujú takmer v každej knižnici.

(r)

Foto: archív knižnice

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Päť chýb pri zateplení strechy
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 040
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 900
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 690
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 538
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 829
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 731
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 524
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 371
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 167
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 152
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Vpred ho ženie myšlienka byť najlepším na svete

Ladislav Litva začínal ako futbalista.

Ladislav Litva chcel byť v mladosti najlepší futbalista na svete. Dnes patrí k najlepším naturálnym kulturistom.

Sofia zo Starej Bystrice vás očarí spevom a hrou na heligónke

Sofia Králiková účinkovala už aj v Teleráne, zahrala si po boku Kandráčovcov.

Sofia Králiková, mladá heligonkárka zo Starej Bystrice.
SOM REPORTÉR

Oslovte vaším článkom tisíce čitateľov na Kysuciach aj mimo nich

Napíšte zaujímavý článok a MY mu dáme priestor na našich weboch v rámci nového projektu Som reportér.

Celoplošné testovanie

Celoplošné testovanie: Prebehne počas dvoch termínov, odporúča sa absolvovať oba razy

V prípade pozitívneho výsledku a potrebnej karantény budú zabezpečené dočasné ubytovacie zariadenia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?