ňa, kedy by sme v prijímanej potrave nekonzumovali v surovom alebo upravenom stave zeleninu. I keď spotreba zeleniny (aj ovocia) u nás z roka na rok rastie, dosahuje na obyvateľa len asi 60 % spotreby v najvyspelejších krajinách.
Dôležitosť zeleniny nespočíva v jej energetických (kalorických) hodnotách, ale predovšetkým v zdravotno-preventívnom a často i priamom liečebnom účinku.
Skúste, okrem ostatných odporúčaných zásad, zaviesť do svojej životosprávy zvyk: vypiť denne 2 poháre vhodnej minerálnej vody a zjesť denne aspoň kg ovocia a zeleniny, podľa možnosti v surovom stave, a budete skoro, a potom po dlhé roky prekvapení svojím zdravotným stavom (i postavou). Hlavný význam takéhoto pravidelného konzumu je v tom, že zabezpečí ľudskému telu 57 % celkovej potreby vitamínu C, 36 % vitamínu A, 18 % vitamínu B 1 a 12 % vitamínu B 2, ďalej 20 % potreby železa, 12 % fosforu, 10 % vápnika, ako aj potrebu ostatných minerálnych látok a vitamínov.
Nutričnú hodnotu zeleniny posudzujeme zo zastúpenia využívateľnosti všetkých zložiek v jednotlivých zeleninových druhoch, a to ako bielkovinových, energetických, tak aj ochranných. Je známe, že nutričná hodnota zeleniny oproti ovociu je viac ako dvojnásobná. To tvrdenie však nijako neznižuje význam ovocia vo výžive. Z rozborov a hodnotení ovocia a zeleniny je známy blízky obsah výživných zložiek a teda aj ich možná zastupiteľnosť vo výžive.
Okrem pravidelného prísunu minerálnych látok, vitamínov, enzýmov a iných ochranných látok, ďalej aromatických, chuťových, liečivých látok a v neposlednom rade aj buničiny, ktoré zabezpečujú normálny priebeh všetkých fyziologických činností, je pravidelný konzum zeleniny aj najistejšou zdravotnou prevenciou. Napr. aj buničina má vo výžive veľký význam, pretože napomáha peristaltiku čriev, uľahčuje ich vyprázdňovanie.
Dôležitá je pestrosť konzumovanej zeleniny vo výžive, najmä pre rozdielne zloženie dôležitých látok. Napr. najvyšší obsah železa, ktoré sa v tele zúčastňuje na tvorbe krvného farbiva, majú špenát, pór, šalát, kaleráb a kel. Pomerne vysoký obsah horčíka, ktorý má tiež úlohu pri tvorbe krvného farbiva, majú hrášok, špenát, šalát, kaleráb a kel. Pre úspešný vývoj kostí a tvorbu nervovej hmoty má význam fosfor a vápnik, ktoré sú najviac obsiahnuté v cesnaku, keli, kalerábe, kapuste, karfiole a špenáte. Najviac fosforu vôbec obsahuje petržlen a hrášok, a najviac vápnika cesnak a zeler. Najviac síry obsahuje kel, špenát, cibuľa, hrášok, najviac chlóru petržlen a zeler atď. Podobná rozdielnosť je v obsahu vitamínov. Najviac C vitamínu obsahuje paprika (až trojnásobne viac ako ostatné druhy), i keď všetky druhy zeleniny ho obsahujú pomerne veľa. Najviac provitamínu A obsahuje mrkva, špenát, kel, petržlen, najviac vitamínov skupiny B zase špenát, hrášok, karfiol, kel a petržlen. Zelenina je i významným zdrojom vitamínu E (najmä kel, hrášok a šalát). Teda pre výživu a zdravotnú prevenciu má význam aj pestrosť v spotrebe zeleniny a najmä zeleninové druhy, ktoré predlžujú konzum zeleniny v čerstvom stave dlho do zimy, čím umožňujú pravidelný prísun zeleniny na náš stôl.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
