, bezdomovci sa na nedostatok práce nesťažujú. Gro ich činnosti naďalej spočíva v „ čistení“ kontajnerov. V Čadci je klasických bezdomovcov, ktorí nemajú strechu nad hlavou, málo. Väčšina si urobí „pohodlie„ v rôznych starých búdach či u lepšie situovaného kamaráta. Niektorí tvoria tím, pracujú v dvojici – trojici, iní idú na vlastnú päsť. Aj hlupák predsa vie, že kto skôr berie, ten skôr melie. Ani sledovanie západných trhákov z prostredia mafie, ktorá si stráži svoje teritóriá, im netreba k tomu, aby postupovali rovnako dôsledne. Namiesto guľky stačí rana do nosa, či kopanec do zadnej časti tela. Starší „rajoňáci„ majú pri separovanom zbere prednosť i nárok na lepšie úseky. Nešťastím je, že obsahy kontajnerov začínajú čoraz viac zaujímať aj dôchodcov. Najčastejšie vyberajú kosti pre psa či chlebík pre zajacov. Bezdomovci apelujú na konzumentov, ktorí „ keby mali štipku charakteru a voľačo na kuracej kostičke nechali, polievka by bola oveľa chutnejšia„. Keď sa zahustí kúskom tvrdého „božieho daru„, netreba ani druhý chod. Z tržby za papier či železný šrot väčšina korún ide na pivo a liguere. Keď horoskop praje, občas sa podarí prísť k občerstveniu aj bez platenia. Napríklad vtedy, keď v priestoroch staničnej reštaurácie konzumujúceho predčasne vyruší správa, že jeho vlak už dorazil na príslušnú koľaj. Bontón sem, bontón tam, bolo by hriechom nechať napospas aj keď len dve deci „chmeľovej polievočky„.
Iveta Hažíková
