je Karol Guleja. Už 32 rokov žije a pôsobí v Mníchove. Výskum slovenského drotárstva sa stal pre neho viac
ako životným poslaním. Bývalý učiteľ, dnes 86 – ročný pán ( nar. 14.augusta 1916 vo Vrútkach) na Slovensku, úzko spolupracuje so známym novinárom,
redaktorom a autorom niekoľkých turistických brožúr, Jozefom Nižňanským. Tento zanietený a obetavý nadšenec drotárstva sa v tomto roku dožije 90 rokov!
Aj z jeho iniciatívy a výdatnej pomoci PhDr. M. Mrvu, riaditeľa Považského múzea v Budatíne, sa plánuje vytvorenie
„Turistickej drotárskej trasy pre oživenie turizmu v Žilinskom kraji.
Trasa začne v Žiline, povedie cez Mariánske námestie, kde ešte v roku 1943 za účinného pochopenia vtedajšieho primátora Dr. Vojtecha Tvrdého, zriadil Karol Guleja Drotárske múzeum. Pri divadle je aj osadená busta Vojtecha Tvrdého. Ďalšou zastávkou je Budatín, kde je zriadená drotárska expozícia. V kongresovej hale na prízemí sa oboznámia návštevníci s celoživotným hĺbkovým výskumom drotárstva a rehabilitačnými akciami neprávom zaznávaného drotárstva.
Vo Vrútkach si turisti môžu pozrieť Pamätnú izbu Karola Guleja, ktorá je spojená so stálou fotodokumentárnou výstavou pod názvom „Vznik drotárskeho remesla a prudký rozvoj drotárskeho priemyslu vo svete.„
V Dlhom Poli je možnosť pozrieť si rodný dom drotárskeho génia Jozefa Holánika. V renovovanom dome sa plánuje inštalovať jeho múzeum, čo bude svetová rarita. V obci sa uvažuje aj o bohatom kultúrnom programe.
V Kotešovej v kaštieli vytvoril Karol Guleja dôležitý „drotársky herberg„ pre zber exponátov na výstavu drotárstva v Dlhom Poli v roku 1940. Majiteľkou kaštieľa bola Irena Ballayová, veľká priateľka drotárov. Po jej smrti nechala obec vilu renovovať pre čitáreň a knižnicu. Kolískou drotárskych majstrov a továrnikov bolo Veľké Rovné.
Fungovalo tu kultúrne stredisko Drotárie. Ešte z čias A. Bernoláka tu bol založený pobočný stánok Slovenského učeného tovarišstva.
V Bytči si návštevníci môžu pozrieť zámok, ktorý v sedliackom povstaní vedenom Rákocim II. v roku 1703 zohral dôležitú úlohu. Pre zaujímavosť uvádzame, že v rozhodujúcej bitke pri Trenčíne (3. augusta 1708) zvíťazilo cisárske vojsko a zajalo 600 povstalcov medzi nimi aj Juraja Jánošíka. V roku 1710 bol na Bytčianskom zámku väznený aj Tomáš Uhorčík. Tu sa zoznámil s Jánošíkom a prehovoril ho na zboj. Podľa dostupných dokumentov, ktoré sa podarilo Karolovi Gulejovi získať sa traduje, že Jánošíka zradili vtedajší obyvatelia V. Rovného. Jánošík im odkázal : „Vezmite si drôt a kliešte a túlajte sa po svete ako drotári, lebo si lepšieho osudu nenájdete!„ Medzi rázovité drotárske obce patria Kolárovice.
K veľkej dokonalosti sa vypracovali drotári pri odrôtovaní nových hlinených nádob. Najvyšší bod hraníc medzi Trenčianskom a Kysucami je Semeteš.
Americký drotár Štefan Cipár si tu postavil ubytovací hostinec a obchod s miešaným tovarom. Zriadil sa tu aj známy drotársky herberg, v ktorom sa stretávali raz do týždňa členovia prípravného výboru s redaktormi časopisov zo Žiliny, Čadce a Turzovky spoločne s významnými drotárskymi majstrami a továrnikmi z Vysokej a Veľkého Rovného. Osada Semeteš patrí do katastru obce Vysoká nad Kysucou. Známa je tragédia z obdobia konca druhej svetovej vojny. V apríli 1945 usmrtila mína, položená na ceste, dvoch nemeckých vojakov. Nemci následne osadu vypálili, 20 mládencov a mužov odvliekli. Sedemnásť drotárov guľometom zastrelili. Na znak tejto tragédie je na mieste čierna čadičova socha s menami obetí. Vo Vrchriekach nájdete drevený dom továrnika Štefana Hunčíka s oplechovanými strechami. Je tu aj zvonica, ktorú dal postaviť. Vo Vysokej nad Kysucou odpočívajú na cintoríne dvaja najväčší továrnici v Moskve, Štefan Hunčík a Imrich Krutošík, ktorí striedavo žili v tomto meste 35 rokov a zamestnávali 450 – 500 osôb až do vypuknutia Októbrovej revolúcie.
V Turzovke na námestí bolo osadené bronzové súsošie v prirodzenej veľkosti „Drotár s džarkom.„ Dielo realizoval maliar a sochár Miroslav Cipár, syna Štefana Cipára zo Semeteša. Sponzoroval ho turzovský drotár žijúci v New – Yorku, Pavol Okuljar. Ťažký život drotárov vo svete mnohých naučil, čo je pre život a fungujúce podnikanie dôležité. Sami odchádzali do cudziny nevzdelaní, len s láskou k remeslu, chuťou do roboty a snahou uživiť svoje rodiny. Ako Karol Gujela hovorí, všetci slovenskí drotári trvali na tom, aby sa ich deti vzdelávali. Každý drotársky majster vo svete sa snažil svojich synov vyučiť, poskytnúť im vzdelanie. Podľa odhadov odišlo zo Slovenska do sveta od konca 19. storočia do ruskej revolúcie približne 14 tisíc drotárov...Láska Karola Guleja k Slovensku a drotárom nepozná hraníc. Verí, že sa mu podarí realizovať „Drotársku trasu.„ Praje si, keby si najmä mladá generácia zapamätala, že celým jeho životom sa tiahne heslo, ktoré neraz pripomína. Ide o rehabilitáciu ponižovaného, drotárstva a jeho nedocenený dosah doma i v zahraničí. Jeho, možno povedať že najlepší priateľ Jožko Nižňanský hovorí: „Na svetlé stránky v tejto činnosti našich dejín by mal byť hrdý každý Slovák, na obyčajných statočných drotárov, ktorí tristo rokov vandrovali po svete a svojou drobnou svedomitou prácou šírili dobré meno o malom národe Slovákov, žijúcom pod Tatrami.„ Treba len veriť, že tento návrh sa stretne s pochopením a autor sa nebráni ani o jeho doplnenie.
Pripravil: Vladimír Kollár
Foto: (ar)