Po odkvitnutí dávame druhú dávku hnojív. V snahe zabrániť neúrode ovocia, ktorá má nepriaznivý vplyv na úrodu v budúcom roku, robíme koncom mája alebo začiatkom júna prieberku mladých plodov. Pokiaľ čerstvo vysadené stromčeky do konca mája nevypučali, vyberieme ich, obnovíme na koreňoch rezy, 24 hodín máčame vo vode a znovu vysadíme. Ak o 2 týždne nevypučia, odstránime ich.
Keď prešlo obdobie neskorých jarných mrazov, sadíme von na záhony všetky druhy zeleninových priesad. Uhorky a papriku môžeme vysadiť do vyprázdneného pareniska. Nad ne natiahneme fóliu, čím sa veľmi urýchli zber. Fazuľu sme mohli zasiať už začiatkom mesiaca. Kým vyklíči, prejde obdobie mrazov. Vyklíčené koreňové zeleniny plejeme, kypríme a postupne jednotíme. Môžeme ich aj prihnojiť roztokom liadku – na 10 litrov dáme 50 – 100 g a zalejeme tým
10m2. Pohnojené polejeme vodou. Sejeme šalát aj hlúboviny na letné vysadzovanie. Kaleráb môžeme siať priamo na miesto. Pri sejbe reďkovky použijeme kultivar Cencuľ – nevybieha tak do kvetu.
Vysadíme všetky na mráz citlivé letničky, ako axamatník, zínia, agrerátum a hľuznaté begónie i kany. Režeme živé plody ihličnanov, keď začali pučať.
Vlastné preštepovanie
Základným predpokladom úspešného preštepovania je znášanlivosť nového kultivaru s preštepovaným kultivarom. Vo viacerých prípadoch sa zistilo, že niektoré kultivary navzájom nemajú dobrú afinitu (napr. Koperačka na Solanke, Coxova na Strauwaldovej, Ontário na Landsberskej, Sudetská na Wagnerovom atď.) Ľahko sa vylamujú kultivary s hustým drevom na kultivaroch s riedkym drevom a opačne. Nikdy nepreštepujeme kultivarmi, ktoré sa vyznačujú slabým rastom. Vždy sa snažíme kombinovať kultivary, ktoré sa vyznačujú približne rovnakým rastom.
Jadroviny môžeme preštepovať už počas zimy, keď sa dobre osvedčuje Bradáčova metóda a štepenie na koziu nôžku. Častejšie sa však používa štepenie za kôru, a to obyčajné alebo zlepšené, prípadne Tittelova metóda. Tieto tri spôsoby môžeme použiť v čase prúdenia miazgy, keď už môžeme kôru odchlipnúť. Pri štepení do jednoročných výhonkov môžeme uplatniť aj kopuláciu alebo iné spôsoby štepenia.
Kôstkoviny preštepujeme neskoršie (pred kvitnutím alebo v čase kvitnutia). Pritom je veľmi dôležité, aby vrúble neboli napučané. Kôstkoviny možno s úspechom preštepovať i v priebehu leta vrúbľami z vyzretej časti letorastov. Štepíme do boku pod kôru. Vlastne preštepovanie je práca, ktorá kladie na štepenie zvýšené požiadavky. Musí sa urobiť rýchle a presne. Pred vysadením vrúbľov reznú plochu obnovíme a zahladíme. Do hrubších konárov dávame viac vrúbľov (na každých 50mm jeden) - ďalšia práca spočíva v uviazaní a zavoskovaní všetkých rezných plôch na konári aj na vrúbli.
Uväzujeme lykom, povrazom alebo iným vhodným materiálom. Na zatieranie používame štepársky vosk. Nože, ktoré pri preštepovaní používame, musia byť ostré.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
