v priestoroch redakcie Žilinských novín stretnutie so šéfredaktormi novín Nový Život Turca, Naša Orava, Kysucké noviny, Žilinské, Rajecké a Bytčianske noviny s ministrom hospodárstva Ing. Róbertom Nemcsicsom.
Hovorilo sa o problémoch, ktoré regióny majú a aká je vlastne predstava ministerstva o prípadnej pomoci týmto kútom Slovenska. Nás zaujímalo, ako je to s dostavbou diaľnice tzv. severného ťahu. „Ja som za výstavbu diaľnic na Slovensku. „Ostrý„ boj, ktorý vzniká medzi zástancami severného ťahu a južného, je zbytočný. Problém však je s financovaním výstavby diaľnic. Vláda prijala koncepciu výstavby a severná tangenta je schválená a nikto o nej nepochybuje. Prišli sme však s koncepciou (strana ANO), že veľmi rýchlo sa treba zaoberať prepojením východu so západom. Keď si zoberiete potenciál po Žilinu a to je zaujímavé nám ukazuje, že pracovný trh v tomto regióne Považia bude vyčerpaný a bude ho odčerpávať najmä okolie Bratislavy, Trnavy, niekde až po Piešťany. Nie je tu tak kritická situácia ako je to v prípade stredného Slovenska. Investori nám v súčasnosti dávajú jasnú požiadavku, že chcú investovať smerom na stred a východ Slovenska. Prioritou preto je dobudovať diaľnicu medzi východom a západom. Vychádza nám, že južná tangenta je ďaleko reálnejšia, schodnejšia z pohľadu času ako severná. Svetlým príkladom je doterajšie budovanie diaľnice smerom na sever. Pri predstave, že potrebujeme urobiť dvadsaťdva tunelov, aby sme urobili prepojenie východu so západom, musíme brať do úvahy budovanie tunela Branisko. Ako dlho trval a aké boli prognózy, finančné a časové. Nikto mi potom nemôže istým spôsobom brániť v tom, že som pesimistom v termínoch dokončenia.
(Dokončenie na 2. strane)
(Dokončenie z 1. strany)
Ak hovoríme o horizonte 6 – 7 rokov, prepojenia východu so západom cez severnú tangentu je to nereálne,„ povedal Róbert Nemcsics. Prepojenie potrebujeme. To vieme. Podľa ministra bude mesiac máj kľúčovým, kedy by mala vláda dať deklaratívne vyhlásenie, že je ochotná spojiť východ so západom akoukoľvek variantou, ale do roku 2007 – 2008. Investori sa hlásia a treba tento boom využiť. Majú podmienku. Musí byť vybudované dopravné prepojenie. O dobudovaní severnej vetvy sa hovorí už dlhšie, boli jasne stanovené termíny, ale ukazuje sa, že prednosť dostane niečo iné... „Problémom predchádzajúcich vlád bolo, že počítali s tým, že dobudovanie diaľničných infraštruktúr urobia z rozpočtu. Dnes, v podmienkach, aké sú v Európe, je nereálne, povedal by som neprípustné. Je toľko zdrojov na financovanie infraštruktúry, že z nášho, ktorý je „podvyživený„ to nejde, keď poviem otvorene, že je to nezmysel. My dnes hovoríme, áno, bude sa pokračovať z rozpočtu výstavby severnej tangenty, ak sa vláda zaviaže vybudovať prepojenie medzi východom a západom už do spomínaných rokov 2007 – 2008, čo je z pohľadu investorov kľúčové. Vláda musí determinovať prístup k budovaniu trasy a aj financovanie. Dnes sú v Európe minimálne tri až štyri finančné skupiny, ktoré sú ochotné ihneď financovať južný ťah. To je 25 miliárd slovenských korún. V severnom ťahu hovoríme o 75 miliardách korún. Podotýkam, že v súčasných cenách. Pri severnom ťahu ešte predpokladáme, že 22 kilometrov tunelov bude z pohľadu geologického „v suchom stave.„ Čo je, a to si treba otvorene priznať, nereálne. Napríklad v prípade Strečna si neviem predstaviť budovanie tunelu v tých ťažkých geologických podmienkach, aké sú za obdobie troch rokov. Opakujem, že ako minister hospodárstva akceptujem historické rozhodnutie vlády, že je tu stavebná pripravenosť taká, aká je. Pre našu krajinu je však nereálne, aby sme čakali, kedy severnú tangentu dobudujeme. Treba si uvedomiť, že to nebude otázka piatich alebo siedmich rokov. Hovorme otvorene o dvadsaťročnici. Toto nechce nikto povedať a ani počuť. Ak máme hovoriť o reálnom variante, tak to je variant južný,„ povedal minister hospodárstva. Minister informoval zúčastnených novinárov aj o ďalšom orientovaní a určitej vízii vlády o regiónoch Kysúc, Oravy a Liptova. Zjednodušene povedané, tieto regióny sa majú zamerať na turistický a cestovný ruch. Tam, kde nejaké závody zanikli, vláda predsa nepostaví druhé. Pomôcť musí VÚC, prípadne súkromný sektor. Ľudia z týchto regiónov budú za prácou dochádzať. Či už do Bratislavy (Volkswagen) alebo do Peugeotu (Trnava). Či ich však zamestnajú, to je už iná otázka. Uvidíme, aké možnosti zamestnať sa budú mať obyvatelia severného Slovenska po vstupe do EÚ. Treba len veriť a dúfať, že lepšie ako doteraz.
Vladimír Kollár