(podrobnejšia kvalita plodov, opeľovacie pomery, nevhodnosť pre príslušné stanovište a pod.), môžeme strom preštepiť iným vhodným kultivarom.
Preštepovanie je veľmi radikálny zásah do života ovocného stromu, a preto musíme stromom pred preštepovaním i po ňom venovať patričnú starostlivosť najmä čo do agrotechniky, výživy a ochrany proti chorobám a škodcom. Najlepšie znášajú preštepenie jablone a hrušky. Z ďalších ovocných druhov dobré výsledky možno dosiahnuť pri slivkovinách, čerešniach a višniach. Pri jadrovinách možno preštepovať aj staršie stromy (do 40 rokov, v niektorých prípadoch i staršie), zatiaľ čo pri kôstkovinách stromy staršie než 16 – ročné. Preštepujeme len stromy zdravé.
Pokiaľ ide o hrúbku konárov, na hrubšie môžeme preštepovať konáre s priemerom 100 – 150 mm, na jabloni do 100 mm a pri kôstkovinách obyčajne neprekročujeme 50 – 60 mm.
Celý proces preštepovania spočíva vlastne v príprave stromu na preštepenie, rezaní vrúbľov, vlastnom preštepení a ošetrení po preštepení.
Príprava stromu na preštepenie
Okrem už spomínanej zvýšenej starostlivosti táto príprava spočíva v zasadení (zmladení) koruny. Pri zasadzovaní dbáme na to, aby konáre v korune pôvodného kultivaru nezostali veľmi dlhé, pretože plocha naštepeného kultivaru by sa vytvorila ďaleko od stredu koruny, čo nie je žiaduce. Korunu zrezávame do uhla, ktorý je podobný prirodzenému tvaru koruny. Pri jabloniach obyčajne nejdeme pod uhol 100° a pri hruškách pod uhol 80°.
Korunu jadrovín zrezávame po opadaní listov pred príchodom zimy a korunu kôstkovín v čase vegetácie (koniec augusta, začiatok septembra). Pritom rátame s tým, že pri vlastnom preštepovaní budeme musieť konár zrezať ešte trocha hlbšie, aby sme obnovili reznú ranu. Na ponechanej časti konára nechávame bočné konáre. Ich úlohou je vyživovať strom. Na týchto konároch strom uplatňuje svoju prebytočnú energiu. Hovorí sa im, že sú to konáre ťažné, lebo „ťahajú“ živiny do koruny stromu, čo priaznivo ovplyvňuje hojenie rán a zrastanie vrúbľov s konármi. Slivkovinám lepšie vyhovuje hlbšie zmladenie rok vopred, čím sa preverí ich regeneračná schopnosť. V nasledujúcom roku možno potom s úspechom štepiť na mladé výhonky.
Rezanie a uskladnenie vrúbľov
Keď preštepujeme v zime pred začiatkom pučania púčikov, môžeme použiť vrúble, ktoré berieme priamo zo stromu.
Spravidla však vrúble režeme začiatkom zimy, kým nenastali tuhé mrazy, ktoré by ich mohli poškodiť. Vrúble režeme len zo zdravých rodiacich stromov. Z chorých a nerodiacich stromov, ako aj z vlkov rodiacich stromov vrúble nikdy nerežeme. Dávame prednosť vrúbľom z južnej strany koruny. Narezané vrúble označíme menovkou a uložíme do vlhkého piesku v chladnej pivnici alebo v hlbokej jame vonku. Jamu zakryjeme, aby vrúble nenamrzli.
Stromy višní, z ktorých chceme brať vrúble na preštepovanie, rok vopred zmladíme.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
