nováciu. Súčasného autora by zrejme inšpirovala návšteva viacerých čadčianskych reštaurácií, v ktorých vysedávajú študenti a učni od skorých ranných hodín. Do vnútra sa neokúňajú vojsť len „poctivci„ , ktorých ostatní nazývajú bifľoši či magori. Už od rána je im kamarátkou cigaretka. Keď sme sa istej fajčiarskej skupinky opýtali, koľko majú rokov, poslali nás do ri... Napokon, mali pravdu, veď o ich zdravie by mali mať starosť iní. V prvom rade rodičia. Tí však pracujú za strojom, v hutiach, baniach a rozmýšľajú, ako zarobiť čo najviac, aby ich ratolesti neboli o nič ukrátené. Viacerým dnešným študentom je prejdenie školskou bránou pred cenganím školníka cudzie. Nehovoriac o budúcich Einsteinoch, ani tí s menším „filipom„ sa nenáhlia pripraviť si ťaháky, ktoré vždy pomáhali vypracovať písomku na vyššej kvalitatívnej úrovni. Nič by nebolo na tom, keby dorazili na Kysuce extrémne mrazy a oni si chceli zohriať skrehnuté končatiny, rozmraziť batohy na chrbtoch, aby sa im nebodaj písanka či pero neprilepili ku koži. Dôvod je iný. Cigaretky, pálenčička. Zabíjanie voľnej chvíle pred začiatkom vyučovania nemôžu pochopiť skôr narodení, pre ktorých bol učiteľ Pánom Bohom a mali pred ním rešpekt. Niektorých od posedávania v lokáloch však neodradia ani „pedagogické návštevy„ či mestských policajtov. „Tiežštudujúci„ načas priestor opustia, potom sa zasa vrátia. Keď dostal istý otec echo, kde trávi syn podstatnú časť vyučovania, išiel sa presvedčiť na vlastné oči. Až s ním zakrútilo, keď videl takú omladinu. Dievčatá i mládenci fajčili jednu od druhej, dopriali si aj „liguere„. Ako rázny Kysučan vylepil svojmu potomkovi poriadne zaucho. Či to pomohlo, ktovie. Niekedy vraj skôr pomôže dobré slovo. Nuž, treba skúšať, čo zaberie väčšmi. Boli časy, keď ideologickí funkcionári kritizovali, že sa mládež ráno zastavuje v kostoloch, čím ničí poslanie spoločnosti, kriví predstavu ideálu. Dnes máme demokraciu. Je možnosť výberu. So značným náskokom víťazí krčma.
Iveta Hažíková
