Tak sme to v zdraví prežili. Aspoň dúfam, že aj vy. Koľko starostí, práce a zrazu sú veľkonočné sviatky minulosťou. Ani tento rok neodradili šibačov a kúpačov, aby dodržali ľudové tradície. V niektorých regiónoch dievčatá skončili v potoku. Počasie predsa bolo super. V lepšom prípade „schytali„ niekoľko vedier správne vychladenej vody. Na dedinách sa konali klasické veľkonočné veselice. Mládenci si už na nich, po prekročení nočnej dvanástej hodiny, splnili svoju povinnosť. Samozrejme, že niektoré devy na túto jarnú kúru nečakali. Do polnoci totiž stihli mládenci stiahnuť nejeden liter červeného či bieleho vínka. A potom necítili v rukách hmotnosť hrubého korbáča, ale slabého prútika. Ale taký prútik dokáže zanechať na tele nepekný „modrinec„. V mestách sa oblievačka realizovala pomenej. Chodilo sa väčšinou po návštevách, kde bolo treba decentným spôsobom vyšibať krstnú, švagrinú či inú blízku príbuznú. Voda už nehrá takú rozhodujúcu úlohu ako voľakedy. Používajú sa skôr voňavky rôzneho druhu, čo ženy komentovali tým, že budú smrdieť ako, však viete čo... Po tomto zdvorilostnom akte nastal čas kúpačov odmeniť. Mužom stačili bohato prestreté stoly a nech je situácia v domácnosti ekonomicky akokoľvek slabá, každá gazdinka sa snažila ponúknuť to najlepšie. Vypilo sa pár kalíškov, niečo prehryzlo a pochválilo to, čo pani domu pripravila. Po tretej, štvrtej návšteve je už klasicky atmosféra patrične uvoľnená, lebo nech je ako chce, Veľká noc, presnejšie Veľkonočný pondelok je len raz v roku. Príležitosti na návštevy príbuzných a známych nie je počas roka veľa. Sú medzi nami aj takí, ktorí si veľkonočné sviatky zamieňajú za, mierne povedané, výnosný obchod. Návod je jednoduchý. Stačí zobrať malého vnúčika, prípadne maloletého syna a poďho do terénu. Navštíviť sa dá nielen rodinu, ale aj priateľov, kamarátov a roztomilí šibači inkasujú okrem čokoládových vajec, zajacov aj korunky. Korunky putovali niekde do pokladničky dieťaťa, niekde do vrecka sprievodcu pri návštevách. Niektoré skupiny detí ( a nielen rómske) chodili od jednej chalupy k druhej, od paneláku k paneláku a brali všeličo. Ak nešťastná gazdinka povedala, že vajíčka sa už minuli a koláče tiež, dostali odpoveď, až dajú, čo majú. Aj desať či dvadsať korún je peniaz a lístok na diskotéku, do kina, je dnes dosť drahý. Nuž čo, doba sa zmenila. Ekonomicky myslieť musíme pri každej príležitosti. Veď poznáte to staré, známe: „ Keď neprší, tak nech
aspoň kvapká“...
Iveta Hažíková
