Tieto radostné slová znejú v našich chrámoch počas sviatočných dní. V nich je vyjadrená nádej našej radosti, veď Kristus vstal z mŕtvych, smrťou premohol smrť a daroval život tým, ktorí ho už nemajú.
Nedávno našli archeológovia na Floride španielsku mincu s dátumom 1796. Na tejto minci boli vyryté slová „PLUS ULTRA„, čo znamená „ĎALEJ JE NIEČO„. Starí Španieli sa domnievali, že Gibraltárske úžiny sú posledným miestom na svete. Lenže Krištof Kolumbus plával ďalej a objavil niečo nové, objavil nový svet. Takto by sme mali myslieť i my, kresťania, v tieto sviatočné dni, veď sme ožiarení Kristovým vzkriesením. Obrazne povedané – Kristus plával ďalej. My veľmi dobre vieme, čo je to „niečo„. Svätý Pavol to nádherne vyjadril slovami: „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha!„ (Kol 3,1)
Aký je teda, drahí priatelia, odkaz pre nás i pre náš každodenný život? Tento odkaz je krásne posolstvo nádeje v ťažkostiach, ktoré prežívame. Povieme si: „Prečo Boh nič nerobí, prečo je tu utrpenie? Prečo trpia nevinné deti? Prečo ma priateľ opustil? Prečo ma opustil človek, ktorému som dôveroval? Prečo, prečo...? Pozrime sa na Ježiša Krista. On nič nevysvetľuje. Neodpovedá na naše prečo, ale v tichosti si líha na kríž a nepýta sa „prečo?„. Zradil ťa priateľ? Aj Ježiša Krista zradil dôverný priateľ. Nechápu ťa najbližší? Aj Ježiš bol nepochopený. Robia ti intrigy, podkladajú ti nohy? Aj Ježišovi Kristovi robili to isté. Prebodáva tvoje srdce bolesť? Aj Ježišovo srdce bolo naplnené bolesťou, keď sa modlil: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil!„ Nevládzeš niesť svoj kríž ďalej? Aj Kristus padal pod krížom. A napokon zomiera na tvrdom kríži tvárou k jeruzalemskému chrámu. V tomto chráme, v tejto chvíli, vrcholí zabíjanie veľkonočných baránkov, ktoré si obetujúci odnášajú domov. O pravého, veľkonočného Baránka, ani nezakopnú. Židia s krvou veľkonočného baránka potierali veraje dverí a Ježiš Kristus svojou krvou potiera drevo kríža. Oni sa vo svojich rodinách modlia k Bohu a boží Syn pritom zomiera pár krokov od nich na kríži ako zločinec. Sám a opovrhnutý. Keď je po všetkom, dajú ho do hrobu, a pritom ani tento hrob nie je jeho. Je požičaný, ale bol vrátený, posvätený. Nechceli by sme aj my ležať práve v tomto hrobe, z ktorého Kristus vstal z mŕtvych? A nakoniec prichádza nedeľné ráno. V toto ráno vychádza slnko i v duši Petra, Jána, Márie i ostatných. Kvôli tomuto svetlu sa oplatilo bežať i napriek posmechu iných. Aj oni sa presvedčili, že „ĎALEJ JE NIEČO„. A za toto „NIEČO„ obetovali aj svoje životy.
Prajem Vám, aby posolstvo Kristovho zmŕtvychvstania bolo pre všetkých nezaplatiteľnou mincou, na ktorej je Kristovou rukou vyrytý odkaz – „PLUS ULTRA...„
(mč)
