). Podľa botanického pôvodu sa maliny rozdeľujú na červenoplodé (Pruské, Lioyd george), černoplodé (Cumberrland) a purpurové (Schafferova obrovská).
Ostružiny podľa botanického pôvodu rozdeľujeme na políhavé (Theodor Reimers), a vzpriamené (Wiliamsova skorá).
V súčasnosti sa maliny a ostružiny rozširujú u nás dosť málo a je ich nedostatok. Kvalitou suroviny, ktorú poskytujú na všestranné spracovanie (konzervárne, mraziarne, najmä domácke spracovanie), ako aj možnosťou postupnej mechanizácie ošetrovania budú však jedným z hlavných druhov drobného ovocia pestovaného v budúcnosti.
Keby som mohol vymenovať oblasti najvhodnejšie na pestovanie kultivarov malín a ostružín, zostal by som dlžný odpoveď. Porasty lesných malín a divo rastúcich ostružín sú najviac rozšírené v podmienkach stredného a severného Slovenska. Podľa doterajších skúseností však môžem povedať, že aj pre kultivary malín lepšie vyhovujú oblasti stredného a severného Slovenska než južné oblasti. Opačne je to pri ostružinách, ktoré sú vzhľadom na časté zamŕzanie v zimnom období (výnimkou je Wilsonova skorá) vhodnejšie do južnej oblasti Slovenska.
Nároky na stanovište a pôdu
Pre maliny a ostružiny je najvhodnejšie stanovište vyslnené s južnou, juhozápadnou a juhovýchodnou expozíciou. Neznášajú zatienenie. Na to musíme dbať pri ich zaradení do záhradky. Ich veľkou výhodou je neskoré kvitnutie, čo ich predurčuje aj do záhrad ležiacich v uzavretých polohách. Nebezpečenstvo neskorých jarných mrazíkov neprichádza do úvahy. Pôdy majú byť výživné, najradšej hlinité alebo piesočnatohlinité. Môžu sa však pestovať aj v ťažkých pôdach. Najvhodnejšia pôdna reakcia je pH 5,6 – 6,5. Hladina podzemnej vody nemá byť vyššia než 0,75 m pod povrchom.
Príprava pôdy
Príprave pôdy musíme venovať takú pozornosť, ako pri všetkých rastlinách vysadzovaných na obdobie viacerých rokov. Maliny a ostružiny rastú na jednom mieste asi 9 – 12 rokov. Pri pestovaní v záhradkách je dobré postupovať tak, že po skorých zemiakoch vysejeme hrach na zelené struky, ktorého byle na jeseň zarýľujeme do pôdy. Pri zarýľovaní predplodiny súčasne zapracujeme do pôdy aj dezinfekčný prostriedok na ničenie pôdnych škodcov (pandravy a iné), a to 1 – 2 kg Gamacidu alebo 3 – 4 kg Supergramu na 100 m2. Táto dezinfekcia je veľmi potrebná aj pri príprave pôdy pred sadením jahôd. Koncom septembra až začiatkom októbra pôdu zrýľujeme do hĺbky rýľového odvalu, pričom dáme do pôdy 300 – 400 kg maštaľného hnoja alebo kompostu na 100 m2. O 2 – 3 týždne pôdu podľa potreby ešte prekopeme motykou a urovnáme. Dobré skúsenosti sú s pridaním priemyselných hnojív podobne ako pri príprave pôdy pred sadením jahôd.
Umiestnenie malín a ostružín v záhradke
Maliny a ostružiny neznášajú zatienenie. Zdôrazňujem to preto, že v záhradke sa musíme vyhýbať ich kombinácii s inými ovocnými druhmi. Žiaľ, často sa na to neberie ohľad. Najlepšie výsledky dosiahneme pri ich vysadení na záhone s celodenným svetlom, ktorý môže mať aj horšiu pôdnu bonitu. Maliny vysadzujeme na samostatný záhon a ostružiny tiež. Veľkosť záhona malín si volíme podľa počtu členov rodiny. Ostružiny si vysadíme v páse 3 až 5 m. Plody sú veľkou pochúťkou.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
