e, zasa budete riešiť problémy závodu. Ten však určite čoskoro skrachuje, keď tam budú robiť také indivíduá ako ste vy. Nič iné nerobíte, len chodíte na chatu a pijete. Väčšina z vás musí mať pečeň tvrdšiu ako žula. Že nemôžeš trhať kolektív? Ja ťa pretrhnem, ak naozaj cez víkend vytiahneš päty z domu,„ hromžila Irena a blýskala pohľadom po mužovi. Milan kľudne sedel v kresle a čítal noviny. Ten jeho pokoj ju vedel priviesť do zúrivosti. Aj pred chvíľou. S „kľudom„ Angličana jej oznámil, že v sobotu idú s kolegami z roboty na chatu. Dostali vraj od akéhosi predsedu družstva barančeka. Najlepšie ho pripravuje Alojz. Týždeň predtým ho napichá rôznymi esenciami a potom ho v alobale upečie. Irena vedela, že Lojzo robí kuchára v ich závodnej jedálni. Teraz ju však najmenej zo všetkého zaujímal Milanov chválospev na jeho kulinárske umenie. „Teba vôbec nezaujíma, že príde na návštevu moja mama. Vieš, ako ťa má rada. Vždy ti voľačo prinesie. Zbožňuje aj Lucinku a Petríka. Chudera, precestuje toľké kilometre len aby nás videla a ty chceš odísť,„ začala opäť útočiť na Milana. Zložil noviny, dopil kávu a s úsmevom odpovedal, že svokra predsa príde na tri dni a on sa v sobotu večer vráti. „Miláčik, vieš, že by som ťa zobral so sebou, ale nejdú tam žiadne ženy. Všetkých mojich kolegov pustia manželky. Nemôžem predsa povedať, že mám doma Xantipu. Všetci by sa mi vysmiali. Veď ty si taká dobrá duša,„ snažil sa jej zalichotiť. Vedela dobre, čo si na takýchto „párty„ rozprávajú. Mužovi kolegovia ju nemali príliš v obľube. Akosi nevedela dosť dobre pochopiť potrebu ich spoločenského vyžitia. Keď boli spolu na plesoch či podnikových oslavách, kde si mohli muži zobrať aj svoje nežné polovičky, zazerali, keď ho viackrát prišla vyzdvihnúť z baru, kde sa utužovali vzťahy. Vedela, akú máva Milan strašnú „opicu„. Na druhý deň vždy ležal s obkladom na hlave. Hnevala sa, keď ho druhí nadájali ako kravu. „Vykašli sa na nich, radili jej manželky Milanových kamarátov. Aj tak ťa neposlúchnu. Naopak, za chrbtom ťa vysmejú, aká si trúba.„ Vedela, že majú pravdu. Vždy to tak skončilo. Keď odišli o čosi skôr ako ostatní, ani nevytiahli poriadne päty, už chlapi Milana ľutovali, aký je doma chudák. „Ešte dobre, že my máme také zlatká,„ uštipačne utrúsili. Irene sa zdalo, že schválne dosť nahlas, aby počula. V duchu si pomyslela, nech si trepú, čo chcú. Chcela len Milana ochrániť, pretože jeho zdravie bolo chatrné. V mladosti prekonal žltačku, jeho pečeň nebola práve v najlepšom stave. „Budem sa ponáhľať,„ snažil sa ju uspokojiť pred odchodom na chatu. „A určite ti prinesiem kúsok z toho pečeného barančeka ochutnať,„ pobozkal ju a už zatváral dvere. Mala pocit, že je rád, že vypadol. „Kedy príde babička,„ ozvalo sa z detskej izby. Nakukla dovnútra. „Prepánajána. Za chvíľu bude tu a vy ste narobili takýto neporiadok. Už aj to rýchlo poupratujte,„ zavelila Lucke a Petríkovi. Boli na svoj vek pomerne poslušné. Keď sa na dôvažok dozvedeli, že babička im určite prinesie voľajaké darčeky, dali sa do upratovania. Rýchlo povysávala, utrela prach, poliala kvety a vhodila plech s marhuľovým koláčom do trúby. Recept jej dala kamarátka. Keď mama prišla na návštevu, vždy si na ňom pochutnala. „Tak čo, pustila ťa tá tvoja? Čo si musel sľúbiť, že prestaneš chodiť na mariáš a že oželieš aj pravidelné utorkové šachové stretnutia?„ dobiedzali doň kamaráti. „Dajte pokoj, mal som čo robiť, aby som sa dostal z domu. Príde svokra z Bratislavy, Irena chcela, až zostanem,„ vysvetľoval Milan. „Cha, cha, svokra. Môžeš ďakovať Bohu, že si tu. Vieš predsa aký je rozdiel medzi svokrou a palacinkou? Kým palacinka je dobrá teplá a stočená, svokra je najlepšia studená a vystretá,„ rehotali sa. Pečený baran bol skutočne vynikajúci. Za šťavnatým mäskom výborne padol „Kozel„, ktorého mali spočiatku plný sud. S postupom hodín zlatého moku ubúdalo. Rovnako klesala aj hladina slivovice. Rasťo jej priniesol desaťlitrový demižón. Ešte večer Milan poprosil Lojza, až mu ušmykne kúsok mäska. Chcel túto pochúťku dať ochutnať doma. Jožkovi zasa kuchár do igelitky nachystal kosti pre jeho vlčiaka Haryho. „Mal by som sa pobrať domov,„ zavelil sám sebe Milan a tackavým krokom vyšiel z chaty. Po pár krokoch sa vrátil. Spomenul si na „výslužku„. Zobral igelitku a vybral sa cez les smerom k domovu. Otvorila mu svokra. Oblapil ju a dal tri vrelé bozky. Do rúk jej vtisol igelitku so slovami, že je to pre ňu. Potom sa mu podarilo dostať ku gauču, odkiaľ sa čoskoro ozýval chrapot. Irenina matka síce nebola nadšená týmto ranným príchodom svojho zaťa, navyše poriadne opitého, dojalo ju však, že na ňu myslel. Keď otvorila tašku, zmrazilo ju. Boli v nej kosti. Dcéra ju našla plačúcu pri stole. „Toto som si od neho nezaslúžila,„ vyšlo z nej. Naopak, veselo bolo v „Haryho„ domácnosti. Nevedel, čím si to zaslúžil, ale jeho pán mu do búdy vysypal peknú kôpku šťavnatého mäska. Iveta Hažíková
