Ľudia majú všelijaké záľuby či koníčky. Ja som si vždy rád všímal prírodu, rastlinky a zvieratá a veru v čase mladosti som si ich fotil a ukladal do albumu. Rád som však fotografoval aj svoju starú, vyzerala vtedy ako manekýnka s príťažlivým úsmevom. Aj teraz by sa občas s potešením zasmiala, ale chýbajú jej zuby. Okrem prírody som pozoroval tiež ľudí, zbieral ich príbehy a zapisoval si všetko do kalendárov, ktoré volám kroniky. Mám tu aj takúto príhodu:
Julo s Natašou sa odsťahovali na bytovku, pretože rodičovský dom zobral Julov brat Miro aj s rodinou. Bytovky v našej obci boli nízke, podlhovasté, postavené z tehál. Stavali ich kvôli robotníkom, ktorí pracovali v blízkom závode na spracovanie dreva. Kysuce sú známe svojimi lesmi. Aj Julo s Natašou pracovali v lesnom závode, nuž dostať kľúče od bytovky bola pre nich hračka. Lenže v rodičovskom dome, keďže obidvaja boli gazdovské typy, chovali predtým zajace a kury a teraz nevedeli, čo so statkom. Nuž, kury aj so statným kohútom porezali a zajace – tie si zobrali so sebou na bytovku! Na priestrannom balkóne zhlobili zajačince. Onedlho k zajacom pribudli aj všelijaké vtáčiky, najmä andulky. Jedného dňa sa vybral Julo do lesa a vysoko v povetrí zbadal kaňu. Pískala. Určite bude mať mladé, pomyslel si a kaňu sledoval. Zdalo sa mu, že zosadla na jeden vysoký smrek. Vyšplhal sa naň. A naozaj – na vrcholci, priamo nad sebou zbadal obrovské hniezdo. Nazrel doň – vyletel odtiaľ obrovský vták! Julo len-len že nezletel od preľaknutia zo stromu. Z hniezda vybral jedno mláďa.
Doma ho vychoval. Z kaniatka vyrástla zdatná kaňa. Mal ju v klietke. Raz, bolo to v nedeľu, si zavolal k sebe suseda. Oslavoval meniny a jeho stará bola kdesi u sestry na Morave. So susedom popili slivovice, zašli vedno aj na balkón. Julo popúšťal zajace, nech si pocupkajú, poprechádzajú sa na slobode. Obidvaja obdivovali pyšnú kaňu., Julovi dokonca ďobla do ruky, keď ju chcel v klietke pohladiť...
Sused odišiel. Jula zmohli vypité trúnky, zaspal. Keď sa k večeru zobudil, išiel privrieť balkónové dvere, lebo sa bolo zozimilo. A tam vidí – všetky zajace ležia povyvracané, bez života, klietka s kaňou otvorená. Po dravcovi ani stopy. Od tých čias Julo zajace na bytovke nemal. Opustil gazdovský fortieľ a načisto sa premenil na vtáčkara...
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
