Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Za hrsť veľkonočných zvyklostí, alebo ako to bolo kedysi

V utorok pred popolcovou stredou sa v gazdovstve p

osledný raz pred pôstom varilo mastné jedlo. Každá dobrá gazdinka uvarila „vtorkovú špirku„, teda aspoň kúsok slaninky, z ktorej zjedol každý člen rodiny, aby ho nestrašili strašidlá. Zvyšok si gazdinky odkladali na liek, napríklad proti zápalu nechta, na vytiahnutie zadretej triesky a podobne. Potom gazdinky dôsledne vyčistili hrnce od mastnoty. Buď ich vyparovali, alebo vyčistili

popolom a potom ich povešali na plot, aby dobre vyschli a vyvetrali sa.

Už žiadna slaninka

Cez pôst sa varili jedlá plané, nemastné. Omastu nahrádzal rozotretý cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky – nemastené, cesnaková polievka a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou). Pôst sa prísne zachovával nielen v strave, ale v celom konaní počas pôstu. Ženy chodili oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne podujatia veselého charakteru. Už v prvom týždni sa začína v kostoloch slúžiť pobožnosť „krížová cesta„, ktorá sa koná týždenne až do konca pôstu. V pôstnom období začínajú gazdinky pomaly s prípravou na jarné práce. Plátajú sa vrecia, plachty, oberá sa obilie od nečistôt a začína sa s prípravou sadby zemiakov. Gazdovia pripravovali povozy, opravovali poľnohospodárske náradia a vyvážali maštaľný hnoj na tie miesta, kde v jeseni nebol prístup. V domácnostiach gazdinky poskladali z krížov a kultových obrazov, sôch ozdobné vence. Počas zaviazaných zvonov bolo „umučenie„ na kríži zakryté čiernou látkou. Ozdoby sa opäť dali na kríže a sochy až po vzkriesení.

Skryť Vypnúť reklamu

Pranostiky

nielen pre zábavu

K tomuto obdobiu sa viaže viacero ľudových pranostík, súvisiacich s predpoveďou počasia. Napríklad 24. februára na Mateja sa hovorí – Matej ľady láme, ak ich nájde, ak ich nenájde, tak ich stavia. Ku Gregorovi l2. marca sa viaže pranostika – na Gregora hory hučia, ľudia 4 týždne doma čučia. Na Jozefa 19. marca zasa – na Jozefa slnko svieti, má vraj tuhá zima býti. Gazdovia a gazdiné veľmi pozorne sledovali počasie od nového roku. Podľa toho, aké bolo v jednotlivých dňoch a mesiacoch, predpovedali počasie počas celého vegetačného obdobia. Keď v januári rastie tráva, v júni bude hladovať krava. Táto pranostika naznačovala, že ak v januári bude kopno a teplo, zem bude mať nedostatok vlahy a neporastie tráva. Keď február vodu spustí, na ľad mu ju apríl zhustí. Suchý marec, mokrý máj, bude žitko ako háj.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalšie pranostiky určovali počasie podľa chovania sa zvierat. Jak sa kočka vo februári vyhrieva na slnku, tak v marci sa bude vyhrievať za pecou. Jak sa kočka na fašiangy na slnku opeká, tak v pôste za šporhelt uteká. Toto sledovanie predpovedí počasia nebolo samovoľné. Pre hospodára mali nesmierny význam, veď podľa toho potom určovali, kde budú aké osivo alebo sadivo dávať. Ak sa predpokladal suchý rok, tak sa sialo a sadilo do záhonov, ktoré boli vlhké „na vode„. Ak bol naopak daždivý rok, sialo sa do zeme suchej a svahovitej, aby úroda nezhnila ešte na koreni.

Veľká noc, Veľká noc, ty

máš čarovnú moc...

Jedným z výročných zvykosloví v živote človeka sú veľkonočné sviatky. Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú určite spoločné – je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny. Vynášanie Moreny ako symbolu smrti a zimy za dedinu na Smrtnú nedeľu malo zabezpečiť príchod jari a odchod smrti a chorôb z dediny. Preto choré ženy s radosťou požičali súčasti odevu na pristrojenie Moreny, lebo verili, že ich choroba odíde spolu s Morenou.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Kvetnú nedeľu roznášali dievčatá v košíkoch po dedine bahniatka. Rozdávali ich gazdinkám ako symbol života a jari. Bahniatka ako symbol života sú vôbec jedným z najdôležitejších znakov sviatkov Veľkej noci. Na Kvetnú nedeľu chodili gazdinky posviacať bahniatka do kostola, aby ich potom počas roka mohli využiť na zabezpečenie prosperity hospodárstva. Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo krávke do postroja vetvičku posvätených bahniatok. Bahniatka vložil do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia.

Veľký piatok

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. V takomto prameni umývali dokonca i malé deti, aby ich ochránili pred chorobami. Táto voda bola liečivá na svrab a iné kožné choroby. Odkladali si z nej aj na použitie počas roka, najmä proti urieknutiu. V zatopenej obci Riečnica na Veľký piatok pred východom slnka gazdovia prevádzali kone cez potoky, aby ich počas roka neboleli nohy a nehnisali im kopytá. Gazdinky zasa v tom čase vymetali izby metlou z tŕnia smerom k dverám, aby sa jej cez rok nedržal v obydlí hmyz. Mladé dievčatá zasa chodili sa pod vŕbu česať, aby mali vlasy také dlhé a krásne ako tie vŕbové prúty. Vo Veľký piatok musela gazdinka variť šúľance, ktoré museli byť čo najdlhšie, aby mala pekný dlhý ľan. Ďalším jedlom boli zemiakové halušky, ktoré museli byť tiež dlhé, aby im narástlo pekné dlhé obilie.

V Rudine zaznamenala dlhoročná vedúca folklórnej skupiny pani Zlatica Majtánová v súčasnosti už zabudnutý zvyk, a to pečenie koláča na svätenie ozimín. Na Veľkonočný pondelok gazdinka upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susied a mlieko muselo byť podojené pred západom slnka. Koláč bol na stole spolu so svätenou vodou a keď sa šli svätiť oziminy, gazdinka ho vyniesla do poľa na ochranu ozimín.

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa je deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tento deň je prísne zasvätený, a preto sa k nemu neviažu žiadne magické úkony. Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové alebo borovové korbáče, s ktorými šibali dievčatá. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel„. Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Najväčšia hanba pre dievku bola, keď ju mládenci neprišli vyšibať a pooblievať.

S vajíčkami

sa na jar čarovalo

Vajíčko od pradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbáte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko. Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda. Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie. Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdinky okrem inej poživne aj vajíčkami. Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji„, dostávali za odmenu od gazdiniek vajíčka. Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky. Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie resp. obetovanie sa vyvinuli zdobené vajíčka.

Okrúhly

darčekpre pocestných

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku boli objavené farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi.

U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba. Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila. Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato. Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami. Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. U nás na Kysuciach sa jednoducho zdobili vajíčka varením v cibuľovej šupke, jelšovej kôre, škrupinách z orecha, šafráne a pod.

Vajíčka

ako maľované

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív. Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom, alebo tenučkou trubičkou. Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary, odpozorované z prírody – bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozviliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo – veršíky a pod. Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie. Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk najmä v Klokočove a okolí Turzovky zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobiť vajíčka odrôtovaním - buď medeným alebo strieborným drôtikom. Vajíčka zdobili ženy pred Veľkou nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Šibanie je úkonom očistným, má chrániť ženu od všetkých chorôb a za tento úkon ako odmenu dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života - vajíčko. Sú to zvyky pretrvávajúce od pradávna a sú oslavou jarného slnovratu, prebúdzajúcej sa prírody a počiatku nastávajúceho agrárneho pohybu.

Mgr. MÁRIA HÚŠŤAVOVA

Riaditeľka KM v Čadci

Foto: JÁN KROŠLÁK

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Pomáhajte čítaním
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  1. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 30 071
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 651
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 777
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 146
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 866
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 586
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 989
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 812
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 176
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 133
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Bývalí majstri Slovenska sa spojili s mladými chlapcami, cieľom je ďalší postup

Skúsených chalanov nebolo treba veľmi presviedčať, hovorí Ferdinand Straka.

Céčko MSK Čadca zvládlo prvý zápas so Zákopčím v zostave (zľava) Peter Krkoška, Ferdinand Straka, Pavol Jakubec a Michal Kapusta.

Dušičky, na aké si nikto nepamätá

Po iné roky tradične prichádzali na cintoríny aj Kysučania žijúci za hranicami, najmä v Česku. Tento rok majú Dušičky úplne inú podobu. Hranice sa zatvorili, no aj Slováci hroby svojich blízkych pre zákaz vychádzania navštevovať nemôžu.

V kysuckých obciach sa intenzívne venovali úpravám cintorínov. Inak tomu nebolo ani vo Vysokej nad Kysucou.
Roland Šmahajčík (v strede) bol opäť najlepším strelcom Turzovky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?