Starej Bystrice. Tento zvyk podľa rozprávania starých ľudí pochádza ešte z pohanských čias. Opice sa veľmi skoro ráno zamaskovali, aby ich ľudia nepoznali a taktiež ani iné opice, ktoré mohli po svojej obchôdzke stretnúť. Masky predstavovali muža a ženu, tretí, často nezamaskovaný bol nosič, ktorý niesol košík a vyberal doňho vajíčka, prípadne iné darčeky, ktoré dostávali v jednotlivých domoch, niekedy to mohli byť aj drobné peniaze. Korbáč často slúžil, aby sa jednotlivé opice odháňali – ako sokovia, ľudí šibali iba zriedkavo a skôr iba symbolicky. Pri týchto obchôdzkach sa takto zamaskované „opice„ striedali v predávaní rôznych výrobkov (varešky, stužky, drevené lyžičky a rôzne iné výrobky, ktoré doma vyrábali a takto ich chceli predať), aby si aj takto zarobili. Počas Veľkonočného pondelka boli aj ľudia štedrejší, takže tieto opice, ak dobre ponúkali svoje výrobky, mali aj lepší zisk. Niekedy so sebou vozili aj detský kočiarik, v ktorom vozili bábiku. Ak mali v niektorom dome staršieho syna, bábku mu ukazovali – vraj je to jeho dieťa, takže by sa mal rýchlo oženiť.
Tento zvyk nemal nič spoločné s tradičnou veľkonočnou oblievačkou a šibačkou, bolo to akési pohanské vítanie jari (podobné ako vynášanie Moreny) spojené so snahou vtipne niečo zarobiť. V dnešnej dobe takéto zamaskované opice sem-tam idú s kočiarikom a taktiež so starým kufrom alebo taškou, ukazujú rôzne predmety a s veľkým korbáčom pošibú navštívených občanov. Často si vypijú a keď začnú chodiť tradiční oblievači, už bývajú značne „počastovaní“. Tieto opice sa dajú prirovnávať k fašiangovým „maškarám„, ktoré v iných obciach chodia v čase posledných fašiangov. V Starej Bystrici a okolitých obciach (Radôstka, Klubina), na Fašiangy chodil aj tzv. Turoň.
(J.H.)
