Čadca – Sme majstri Európy vo vypaľovaní tráv a krovia. Činnosť, ktorá v podmienkach mierneho pásma s dostatočným množstvom zrážok, nemá opodstatnenie. Organická hmota sa môže rozložiť prijateľnejším spôsobom, Napríklad cez tvorbu humusu a novej ornice. Zvyšok po spálení, teda popol (sú to minerály) sa príliš rýchlo vyplaví a odtečie cez podzemné vody. Niekoľkokrát po sebe vypaľovaná plocha postupne stráca úrodnosť. Iný negatívny aspekt je zadymovanie dolín a to nielen na jar, ale najmä na jeseň pri pálení vlhkej zemiakovej vňate. Plynofikácia odstránila prízrak „plynových komôr,„ ktorý nás počas mnohých zimných období dusil svojimi tmavožltými závojmi. Žiaľ, Slováci (nehovorím, že všetci) robia všetko preto, aby nemuseli byť zdraví a bohatí. Je to otázka väčšiny a menšiny, ktoré sa musia údajne tolerovať? Zdá sa, že u nás je hlúposť „zákonom chránená“ viac, než rozum a predvídavosť. Na záver ešte jeden dôsledok zbytočného vypaľovania. Zvyčajne obhoria aj kríky a stromy, ktoré priamo „oblizne„ plameň, alebo sa poškodia pletivá v kôre pôsobením tepla z diaľky. Pokiaľ drevina odumrie, je to ten lepší prípad. Ak však zostane živoriť, takto oslabená je rajom pre škodcov a choroby. Ich rozširovanie a množenie je už iná kapitola. Na ich ničenie používame pohodlné chemikálie so všetkými dôsledkami. Takto sa zamotávame do čoraz hustejšej pavučiny zdravotných a ekonomických problémov. Zrejme ešte na to máme!
Alojz Sobol, Stará Bystrica
