la Kristína svojej dospievajúcej dcéry Milky. „Máš pred sebou maturitu. Úspešne dokonči školu, potom sa venuj „frajerom„. Ideme si s otcom ruky zodrať, aby sme čosi zarobili. Chceme, aby si sa dostala na vysokú školu. Je to najmä otcov tajný sen. Vieš dobre, že vždy, keď si trochu „hrkne„, vykrikuje matke, že mu neumožnila stať sa doktorom, inžinierom či právnikom. Tvoja babka oponuje, že nemali toľko peňazí, aby si mohli dovoliť platiť mu štúdiá. S tebou je to inak. Bol by veľmi pyšný, keby ti mohol ísť na promócie,„ vysvetľovala Milke. Na svojej dcére milovala jej zmysel pre humor. Aj tentoraz sa zachovala ako to mala vo zvyku. „Mami, aj vy ste si s tatíčkom užívali pod krásnou rozkvitnutou lipou. Nehovor, že to nebolo tak. Sama si mi povedala, že nebyť toho stromu, možno by som ani neprišla na svet. Presne si pamätám, ako si hovorila, že lipa krásne voňala, ty si sa vznášala v oblakoch a otecko sa zasa nadchýnal „niečím iným„. Tak vidíš. Ty si sa nechala unášať až dvomi vecami. Stromom i mojím ockom. Ja mám len Maroša,„ zasmiala sa a vybehla s kabelkou von. „Vôbec by som nebola proti. Len keby som vedela, čo je ten tvoj zač. Pane Bože daj, aby to bol taký slušný chlapec, ako bol môj Michal,„ zakričala za ňou. Keď zatvorila dvere, musela sa zasmiať nad týmto želaním. Veď Pánbožko ich isto videl pod tou lipou v náruživom objatí, ktorého plodom bola Milka. Svoje rozhodnutie však neobanovala. Michal sa zachoval ako čestný muž. Ale ktovie, čo je zač ten Maroš. V dobe jej mladosti mali mládenci aspoň akú – takú zodpovednosť a zmysel pre česť. Keď mu oznámila, že čaká s ním dieťa, nezaspätkoval. Naopak. Hneď nasledujúci víkend priniesol kyticu kvetov a požiadal jej rodičov o ruku. Milkin Maroš si takisto pri prvej návšteve počínal veľmi „dobre„. Manžela si hneď kúpil, keď mu potajomky v pivnici podaroval marhuľovicu z otcovej domácej pálenice. Pri druhom poháriku sa dozvedel, že jeho nádejný zaťko má brata Petra a sestru Jolku. Rodičia vlastnia obchod s reštauráciou. Po jeho odchode otec zvolal rodinnú poradu. Povedal, že chlapec sa mu páči a nemá nič proti tomu, aby sa jeho dcéra priatelila s takýmto slušným mládencom. Marhuľovicu zdolal takmer sám, kým Michal vychlípal iba dva poldecáčiky. Čo bolo pri jeho zdravom spôsobe života takmer absolútny rekord. Milka usúdila, že to neskončilo celkom najhoršie. Tatko napokon presvedčil matku, že budúci ženích sa mu celkom pozdáva. „Obchod aj reštaurácia nám vynáša. Môžeme si dovoliť vystrojiť našej dcérke svadbu. A keď budú múdri,„ pritom chytil manželku okolo krku a pobozkal„, a nebudú sa ponáhľať ako my, môžu spokojne študovať spolu. Nemusia mať starosť o peniaze. A napokon, keby prišlo bábätko, môžeme sa oň postarať,„ dodal. Jeho žene síce takéto reči neboli až tak po vôli, keď si však spomenula, ako takéto problémy riešili v iných rodinách, poďakovala tomu hore, že to celkom dobre dopadlo. Milkin nápadník občas k nim zašiel cez víkend na obed, cez týždeň chodievali do kina či na diskotéky. „Toho ničomníka viac nechcem vidieť v našom byte,„ priletela jedného dňa mamka domov ako uragán. Predstav si, povedala dcére so slzami v očiach, ten tvoj Maroš sa v meste objímal s inou. Keď som prišla k nemu a vylepila mu zaucho, povedal: „Tej babe muselo preskočiť. Chytil to dievča za ruku a odišli preč. Takého gaunera som ešte nevidela. Tváril sa, akoby ma videl prvýkrát v živote. Keď si spomeniem, koľko koláčov som do neho napchala, ako som ho vždy vybalila do internátu,„ vzlykajúc vysvetľovala dcére svoje trápne stretnutie s nádejným zaťom. Milka sa začala smiať. Až sa zadúšala. Dokonca sa zvalila na pohovku a zdalo sa, že ju chytili kŕče. Matka najskôr neveriacky na ňu pozerala, potom údiv vystriedali obavy. „Chúďatko, istotne sa zbláznila. Už len to nám bolo treba. A pritom mohla z nej byť lekárka, právnička. Teraz skončí na psychiatrii. Bodaj by čert zobral všetkých chlapov,„ pomyslela si. Keď sa jej ju podarilo ako-tak utíšiť, chcela jej doniesť na upokojenie nejaký liek. Tá však rezolútne odmietla. „Mamička, vôbec ho nepotrebujem. Naopak, upokojiť musím ja teba. Chlapec, ktorého si videla bol Peter, Marošov brat. Je to jeho dvojča. Nerob si žiadne starosti. Napokon, uvidíš v nedeľu. Celá ich rodina sa k nám chystá na obed. Maroš ťa príde požiadať o moju ruku. Keď im otvárala dvere, nedalo jej inak, než sa zasmiať. Na prahu stáli dvaja navlas rovnakí mládenci. Nevedela, ktorý je ten Milkin. Vzápätí sa to však dozvedela, keď ten „druhý„ ukázal s údivom v očiach na ňu palcom a povedal rodičom. „Preboha, to je tá žena, čo mi pre nič za nič strelila na ulici facku„. Iveta Hažíková
