ekupuj mi drahé saká, obleky a kravaty ... Tuším, tak sa to v nej spievalo. Namiesto drahých darčekov stačila skromnému spevákovi obyčajná knižka. Lacná, dobrá.
Keď tak dnes chodím po kníhkupectvách, zdá sa mi, že veľký cenový rozdiel medzi nákladnými darmi a knižkou ani nie je. Na pultoch je kníh ako maku. Útle, obrovské, romány, encyklopédie, príručky, slovníky. Titulov od výmyslu sveta. Môžete sa dozvedieť o tom, ako pestovať mliečne kvasinky a vyliečiť nimi rakovinu. Ako cvičiť tie najzapeklitejšie cvičenia a byť v pohode natoľko, že takmer vzlietnete. Môžete si prečítať aféry sotva dvadsaťročných modeliek či starnúcich hlásateliek, ktoré siahajú po každej príležitosti, ako na seba ešte upútať pozornosť. Tri minúty s ministrom, tak by mohol znieť názov knihy, ktorú by mohol napísať každý novinár, ktorý sa zúčastnil na akejkoľvek tlačovke s akýmkoľvek rezortným predstaviteľom, hoci i tu na na Kysuciach. Zdá sa, že písať môže každý a o všetkom. Len zvoliť bombastický titul, dobré promotion pri uvádzaní knihy na trh a ste slávni. A tá hanba, ktorú utŕžite po tom, keď si ľudia knihu prečítajú a zistia, že bola na „ ...„, to už je jedno. Najhoršie na tom je, že v záplave kníh sa nedokážu orientovať ani samotní kníhkupci. Nedokážu vám fundovane poradiť, a tak vám neostáva iné, len sa spoľahnúť na vlastný vkus, intuíciu či odporúčania známych.
Každopádne, v preplnených predajniach kníh je práve toľko brakov, plytkých publikácií ako dobrých titulov. Niekedy mám pocit, že pomer sa však nebezpečne dvíha v neprospech kvality. Takže, čo takto premenovať marec na Mesiac dobrej knihy?
Iveta Hažíková