ich spoločných vlastnostiach sa dozviete pri opise jednotlivých druhov.
Najdôležitejšími druhmi drobného ovocia sú: jahoda, ríbezľa (červená, čierna, biela), egreš, malina ostružina, čučoriedka veľkoplodá, šípka veľkoplodá (ruža veľkoplodá), rakytník rašetľovitý a pod.
Drobné ovocie nadobúda v poslednom čase stále väčší význam. Jeho hlavnou výhodou je, že sa dá aj v záhradkách pomerne ľahko rozmnožovať a skoro pravidelne a bohato rodí. Nemenej dôležitá je aj skutočnosť, že drobné ovocie možno pestovať vo všetkých oblastiach našej republiky. Záhradkári, ktorí sú nositeľmi tradície pestovania drobného ovocia, majú pri jeho rozširovaní najväčšie zásluhy. Dnes je vzácnosťou nájsť záhradku, kde jahody ešte nepestujú. Plody drobného ovocia sú vyhľadávané nielen na priamy konzum, ale aj na spracovanie v domácnosti a v konzervárenskom a mraziarenskom priemysle.
Jahody
V súčasnosti nechýbajú jahody takmer v žiadnej domácej záhradke. Príčinou zvýšeného záujmu drobných pestovateľov je skorá úrodnosť po výsadbe a vhodnosť jahôd na spracovanie i priamy konzum. Plody sa vyznačujú vysokým obsahom nutričných látok, najmä vitamínu C. Podľa posledných poznatkov treba využiť všetku pôdu, ktorú máme v záhradke, na pestovanie jahôd. Jahody patria medzi tie ovocné plodiny, ktoré sú pre výsadbu v záhradkách veľmi potrebné a sú najvďačnejšie kultúrne plodiny. Ich jednoduchosť pestovania, veľká prispôsobivosť, včasná rodivosť, kvalita plodov a najmä vysoká rentabilita sú najlepšou „reklamou„ pre ich neustále rozširovanie, a to nielen v typických jahodárskych oblastiach, ale aj u nás v severnejších ekologických podmienkach.
Jahoda sa zaraďuje medzi trváce ovocné rastliny, prakticky so stále zelenými listami (časť listov prezimuje a čiastočne vegetuje aj počas zimy.). Jednotlivé listy vegetujú asi 60 dní. Kvitnutie trvá pri raz rodiacich kultivaroch 18 – 25 dní. Plody sa do času zrelosti vyvinú za 25 – 30 dní. Pri kvitnutí sa vytvárajú poplazy. V ich kolienkach sa tvoria listové ružice a kolienka sa pri styku s pôdou zakorenia. Tak vznikajú nové rastlinky, ktorými sa jahody vegetatívne rozmnožujú.
Rozhranie medzi nadzemnou a podzemnou časťou jahody tvorí koreňový kŕčok. Hlavný koreň je krátky, rozvetvený. Vyrastajú z neho vedľajšie korienky, rozprestierajúce sa v hĺbke asi do 0,2 až 0,3 m, niektoré i hlbšie. Najstaršie korienky postupne odumierajú a nové narastajú väčšinou na vrchnej prirastajúcej časti podzemnej osi – krčka.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
