narodenia prozaika Dominika Tatarku.
narodil sa 14. marca 1913 v Plevníku - Drienovom pri Žiline. Rodičia Dominika Tatarku pochádzali zo Skalitého. Po absolvovaní gymnázia študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe odbor slovenčina – francúzština. krátky čas pracoval ako úradník, neskôr viedol kultúrnu rubriku časopisu Národná obroda. Od roku 1949 sa stal tajomníkom a ústredným tajomníkom v slov. sekcii Zväzu čs. spisovateľov. Od roku 1964 spisovateľom v slobodnom povolaní. Popri svojej literárnej činnosti pôsobil v roku 1969 ako šéfredaktor časopisu Literárny život. Pre svoj odmietavý postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Slovenska bol po roku 1968 vylúčený z literárneho diania a nesmel publikovať. Od roku 1976 sa zdržiaval v Prahe, kde nadviazal kontakt s disidentským hnutím. Svoje prvé prózy Cesty a Záchvevy duše uverejnil v časopise Svojeť. Prvá zbierka noviel vyšla v roku 1942 pod názvom V úzkosti hľadania. Ďalšími dielami boli Panna zázračnica (1944), Farská republika (1948). v ktorej kritizuje politické a spoločenské pomery v slov. štáte. Ústrednou postavou je Tomáš Menkina, ktorý má autobiografické črty. Dej sa odohráva v Žiline a Čadci. Ďalšie vydanie tohto románu bolo po okupácii zošrotované. Medzi známe diela patrí aj novela Prútené kreslá (1962), satirický pamflet Démon súhlasu (1963), Vyznanie (1978), trilógia Písačky, ktorej novely vyšli v exilových vydavateľstvách. V roku 1985 vznikla kniha spomienok Navrávačky. Okrem iných krátkych poetických próz treba spomenúť ešte posledný Román s názvom Neslovný príbeh (1989). Knižný výber autorových esejí, článkov, rozhovorov vyšiel pod názvom Kultúra ako obcovanie (1996). Dominik Tatarka zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.
