ruje neistej budúcnosti
Ako ľahko prichádza náš štát o vzácne architektonické pamiatky dokazuje prípad bytčianskej židovskej synagógy, ktorá po celé roky chátra a čaká na rekonštrukciu. Tajomstvom je zahalený už jej vznik. Legenda vraví, že vznikla na žiadosť
barónky Hermíny Popperovej, ženy známeho bytčianskeho pivovarníka Leopolda Poppera, ktorá bola Židovkou. Legenda zrejme nebude mať pravdu, pretože barónsky rod Popperovcov sídlil v bytčianskom panstve v devätnástom storočí a Oblastný archív v Bytči vlastní niekoľko dokumentov, ktoré datujú vznik synagógy o celú generáciu skôr, do roku 1801. Sú určité indície, že stavba má ešte staršie základy.
Namiesto koncertnej
siene priemyselný
a poľnohospodársky sklad
Až do roku 1946, kedy bola znárodnená, žila synagóga intenzívnym náboženským životom. Pred vojnou sídlila v Bytči náboženská židovská obec, ktorá vlastnila okrem synagógy aj židovskú školu, farnosť a cintorín v Hliníku. Konali sa tu tradičné židovské slávnosti ako Jom kipur (Deň zmierenia) či Pascha. Staršia generácia Bytčanov sa ešte stále pamätá na niektoré z týchto slávností. Najmä deti z nich mávali radosť, pretože počas nich sa zhadzovali z balkóna synagógy cukríky. V synagóge sa nachádzalo množstvo vzácnych pamiatok, medzi iným aj dve tóry, ktoré skončili v Austrálii. Poslední z bytčianskych Židov ich predali za 4 000 dolárov. Po vojne začala synagóga pustnúť, nemal kto do nej chodiť, pretože Židia sa z Bytče húfne vysťahovali. Tí, ktorí zostali, skončili v plynových komorách koncentračných táborov. Spustnutá synagóga prešla viacerými majiteľmi. Svoje sklady tu mal dlhý čas miestny pivovar Popper. Neskorší vlastník pozemku Karol Konárik chcel podľa svedectva Bytčanov túto kultúrnu pamiatku zreštaurovať a prestavať na koncertnú sieň. Aj Slovenská židovská obec hľadala spôsob, ako ju zachrániť. Navrhla mestskému zastupiteľstvu v Bytči vlastný čiastočný vklad do reštauračných prác. Mestské zastupiteľstvo však nenašlo vhodných investorov na chýbajúcu čiastku. Svoje spravilo aj to, že synagóga bola na určitý čas vyňatá zo zoznamu kultúrnych pamiatok ako typizovaná stavba, akých sa našlo v pomeroch Rakúsko-Uhorska viac. Do zoznamu kultúrnych pamiatok bola zapísaná v roku 1990 pod kódom ochrany 300, a to na základe rozhodnutia ministerstva kultúry. Potom sa nad synagógou nadlho zavrela hladina mlčania. Ďalej chradla a pustla. Dnešná podoba zďaleka nepripomína tú stavbu, na ktorú spomína stredná a staršia generácia Bytčanov. Keď sa spýtate kompetentných, kto by vám odomkol zamknutú bránu, všetci krútia hlavou. Nevedia, komu budova patrí. Tajomstvo napokon odhalil obyčajný výpis z listu vlastníctva. Zdá sa, že dnešný osud synagógy je rovnako pohnutý, ako v povojnových rokoch, keď Bytču húfne opustila židovská komúna. V roku 1989 sa majiteľom synagógy stal Agrokombinát Liptov z Liptovskej Osady. Ten ju predal v roku 1995 realitnej agentúre Realing v Žiari nad Hronom. Od roku 1946 až do roku 1995 slúžila ako priemyselný či poľnohospodársky sklad. Noví vlastníci ničím neprispeli na záchranu tejto jedinečnej kultúrnej pamiatky – práve naopak. Opadaná omietka, rozbité steny, nahé tehly vystupujúce z múrov, hanlivé nápisy, to všetko svedčí o tom, že roky socializmu ju neochránili pred devastáciou.
Kto sa skrýva za Biblickým centrom
Zdalo by sa, že osud ťažko skúšanej bytčianskej synagógy sa zmenil 25. marca 2002, kedy sa na liste vlastníctva objavil nový vlastník: Biblické centrum z Plevníka-Drieňového. Určitú nádej dáva charakterizácia, nachádzajúca sa pri popise stavby. Kým predošlí majitelia uviedli v charakterizácii skladové účely, Biblické centrum s ňou malo „vznešenejší“ zámer. V popise stavby uviedlo školský, výchovný, kultúrny, osvetový a historický objekt. Človeku nedá, aby si nezistil, kto sa skrýva za takýmto humanistickým zmýšľaním. Pri zbežnej návšteve v Plevníku–Drieňovom sa dá Biblické centrum celkom ľahko nájsť. Je v dome číslo 12, kde žije manželská dvojica A+K. A práve tu začíname zisťovať, že budúcnosť synagógy nie je až taká ružová, ako sa na prvý pohľad zdá. Prezrádza to niekoľko faktov:
Fakt číslo 1: Pred niekoľkými rokmi boli A+K na ročnom študijnom pobyte v Arizóne, konkrétne v meste Tuscón. Tam nadviazali kontakty s extrémnym kresťanským spoločenstvom. Vrátili sa z Arizóny s konkrétnym cieľom: vybudovať podobné spoločenstvo aj doma na Slovensku. Svoj zámer začali postupne plniť. Ponúkli ľuďom zo širšieho okolia naozaj netradičný program: uzdravovanie cez modlitby, vyháňanie zlých duchov, ale aj iné „lákadlá“ ako je znovuzrodenie či dar hovoriť cudzími jazykmi. Nie klasickou študijnou metódou, ale zásahom „zhora„, takpovediac zo sekundy na sekundu. Zdá sa, že tento program našiel svojich priaznivcov. Okruh ľudí, ktorý nav-števuje ich dom, sa z roka na rok zväčšuje.
Fakt číslo 2: Je veľmi pravdepodobné, že ľudia, ktorí stoja na čele Biblického centra v Plevníku-Drieňovom, sú platení cirkvou zo zahraničia. Inak by túto činnosť nemohli vykonávať v takom rozsahu, v akom ju vykonávajú. Bytčianska synagóga je napriek svojmu stavu pre nich investíciou do budúcnosti. Zrejme predpokladajú, že sa počet ich ovečiek rozšíri a že budú svoje uzdravovania a vyháňania zlých duchov robiť práve v tejto unikátnej kultúrnej pamiatke.
Fakt číslo 3: Na to aby bola synagóga schopná prevádzky, potrebuje nemalý investičný vklad, na ktorý sa nezmohlo ani mestské zastupiteľstvo v Bytči, ani Slovenská židovská obec. Bude mať na ňu kresťanské spoločenstvo z ďalekej Arizóny?
Fakt číslo 4: Synagóga prešla do vlastníctva nových majiteľov darovacou zmluvou či skôr – podľa neoverených zdrojov - bola predaná za korunu. Za týmto faktom sa skrýva do neba volajúci únik daní. Alebo že by verní prívrženci arizónskeho spoločenstva A+K viacej dbali na účty svojich chlebodarcov, ako na ekonomickú situáciu štátu, v ktorom sa narodili, vyštudovali vysoké školy (nežnejšia polovička z tejto dvojice až dve) a v ktorom žijú?
A celkom nakoniec ešte jedna otázka: čo na to Slovenská židovská obec? Ako prijme skutočnosť, že sa zrazu ocitla celkom bokom a nemá na rozhodovaní o osude vlastnej sakrálnej stavby žiaden ďalší podiel? Čo na to Pamiatkový ústav v Bratislave? Alebo všetci mlčaním prejdú fakt, že sa má zo židovskej synagógy v Bytči stať miesto na vyháňanie zlých duchov?
Zuzana Kuglerová
Foto: autorka
