inakšie novinky! To, čo sa nám priveľmi nepáči, musíme však rešpektovať a tolerovať, veď je demokracia. Nie všetko, čo ňou zaváňa alebo čo sa do nej oblieka, je však to pravé, orechové.
Voľakedy ste na ulici nevideli žobráka. Vtĺkali nám do hlavy, že tí sú vraj len v prehnitom kapitalizme. U nás by ho hneď odvliekli za príživníctvo. Na uliciach už žobrákov máme, takže kapitalizmus je asi aj u nás. Časom sme však zistili, že väčšinou ide o ľudí, ktorí sa síce ocitli na scestí, no v mnohých prípadoch snahu o návrat do normálneho života neprejavujú. Pohľad na žobrajúcich nie je príjemný a neraz mnohých obmäkčí. Aj moju priateľku, aj keď nie tak úplne. O desať korún na polievku ju poprosil starý ujko s barlami. Bolo vidno, že s podobným získavaním peňazí má skúsenosti. Priateľka mu však povedala, že peniaze mu nedá, ale polievku mu zaplatí, a pozvala ho do neďalekého bufetu. Ujko však rázne odmietol so slovami, že tam je to drahé. „Ale veď to vás nemusí zaujímať, zaplatím to predsa ja,„ oponovala mu. „Nie, nie, ja si tamto v obchode kúpim instantnú,„ snažil sa od nej vylákať peniaze. Ani argumenty, že instantná nie je až taká chutná a výživná a je takmer drahšia ako polievka z bufetu, nepomáhali. Ujko chcel inkasovať „keš„. Nuž a presviedčať niekoho o tom, že mu zaplatím polievku a nútiť ho, aby tento milodar prijal, by asi bavilo len zopár rádových sestier či ľudí z armády spásy a nie obyčajného smrteľníka, ktorý sa ponáhľa do práce. Priateľka to preto vzdala. Súdiac podľa fialového nosiska na ujkovej tvári tušila, že by peniaze skvapalnil najskôr na polievku chmeľovú. Takže bolo po charite. Ono to s tým žobraním asi tiež nebude to pravé orechové. (ih)
