usíme časom niečím nahradiť. Často sa stáva, že sa s ňou lúčime len veľmi ťažko. Zvlášť, keď ide o niečo, čo nám prirástlo k srdcu. Napríklad rifle, ktoré sa už nedajú oprať, lebo by sa rozpadli, obľúbený sveter, ktorý už tiež poznačil zub času, starý televízor, nábytok, skrátka všetko, s čím sme prežili nejaký čas. Staršie ročníky to prežívajú intenzívnejšie, viac emotívne. Blíži sa čas, keď sa bude nostalgicky spomínať na oslavy MDŽ. Tento sviatok všetkých žien sveta už vymizol z kalendárov a 8. marec nahradil Deň matiek. To boli časy! Už od skorého rána, keď sa pripravovali oslavy MDŽ, bolo rušno v každom závode, fabrike, organizácii bez rozdielu. Vedúci pracovníci podpisovali svojim podriadeným ženám (pripusťme, že aj mužom) priepustky rôzneho charakteru. Služobné, súkromné, zdravotné, v tichosti sa tolerovala neprítomnosť v práci. Vedúci jednotlivých oddelení „nablinkali na cvikačky„ svojim ženám, aby neboli problémy. Kaderníctvo dostávalo zabrať, veď všetky slečny, matky, dámy chceli zapôsobiť. Na oslave, kde nemohlo chýbať hospodársko-politické vedenie, dostali upomienkový darček (froté uterák, prípadne knižku) a tancovalo sa do rána. „Darmo je, taký sviatok treba osláviť. Nech si tie naše ženy nemyslia, že sme zabudli,„ bolo počuť zo všetkých strán od kompetentných. Pamätám si, ako mi námestník jedného dnes už dožívajúceho závodu povedal: „Hadaj Vladzimír, idz domov a daj si opeknievátko a o 15.00 hod. nech si tam. Tie ženy treba vytancovac a mňa bolia kĺby,„ znel príkaz nadriadeného. Pochopiteľne, že som si dal opeknievátko (kravatu) a išiel do „jamy levovej„ alebo ak chcete do víru tanca. Často sa potom stávalo, že veľa detí bolo narodených v znamení strelca. O kádrových zmenách ani nehovorím, pretože taká Marienka je už dlhšie pripravovaná na vedúci post a teraz nadišla tá pravá chvíľa. Alebo taký 1.máj. Zadarmo guláš, prípadne rezeň a samozrejme pivo. Bolo to síce povinné, ale nikto neprotestoval.
Dnes sa už tieto sviatky oslavujú len sporadicky, národu sa zobralo to, na čo sa spomínalo celý rok. Postupne sa však staré zvyky oživujú, lebo kolektív nech je akýkoľvek malý, treba utužovať. MDŽ malo svoje čaro. Všetci vyzerali spokojní, šťastní ako jedna veľká rodina. Dnes už táto veľká rodina má iné starosti. Nech už sú akékoľvek, isté je, že ženy si svoj sviatok zobrať nenechajú. Vladimír Kollár
