zobrali do jednej osady, že tam bude strážiť. Vlastne to ani nebol pes, ale fenka, či ako sa volá ženský psí rod, možno aj psica, čo ja viem? Len na to si spomínam, že mala psíčatá alebo šteňatá, také malé so svietiacimi očami a huňatými kožúškami. Celkom sa nám so starou vtedy páčili, len sme nevedeli, čo budeme s nimi robiť. Jedno si zobrali susedovie deti, za čo mi sused asi príliš povďačný nebol, lebo už mali svojho psa. Ostatné si podelili vnúčatá. Ba vlastne jedno sme si ponechali, veď sme už vtedy vedeli, že fenka poputuje na vrchy.
Príbeh, ktorý vám však chcem porozprávať, sa neudial u nás, na dedine, ale v neďalekom meste. porozprával mi ho môj známy. Spolu sme vtedy robili na píle.
Nuž teda v tom meste žila jedna panička. A tá mala rada psov. Povymieňala už kadejaké rasy, starala sa o ne ako o vlastné deti – bola na byte sama. Bývala na treťom poschodí v paneláku. Často ju bolo vídať prechádzať sa po mestských chodníkoch, v parku, ba aj okolo rieky a vždy viedla psa. Občas ho pustila z remienka, najmä tam, kde neboli ľudia ani deti.
Počul som, že psy deťom neublížia. Akoby k nim patrili.
Jedného dňa, keď sa jej stratil jeden zo psíkov, doviedla si do bytu vlčiaka. To viete, čo taký vlčiak potrebuje. Okrem poriadnej stravy aj výcvik. Stalo sa, že naša panička si potrebovala odskočiť kvôli akejsi udalosti k susede. Predtým ju napadlo, že dá aspoň na chvíľu do okna povyvetrať periny, lebo bol slnečný, i keď ešte chladný deň. U susedy sa zdržala, veď viete, aké sú baby. Jej pes driemal pod stolíkom a čakal. No začal byť netrpezlivý. Odrazu zbadal v okne tie periny. Keďže bol zvyknutý s paničkou v perinách aj spávať, myslel si, že jeho gazdiná, pretože sa poriadne zošerilo, už zadriemala. Nelenil, vyskočil na mäkké periny ako na posteľ. Lenže beda! Labky sa mu zošmykli z ich povrchu a pes sa ocitol vo vzduchu. Letel z tretieho poschodia bytovky! Našťastie pod oknom bolo ešte veľa snehu. Iba sa po ňom pogúľal, vyskočil na rovné nohy a hybaj kade ľahšie. Keď sa panička vrátila domov, po psovi ani chýru, ani slychu. Vraj sa jej už domov po tom krkolomnom páde nevrátil.
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová