utobusy sa stali súčasťou kultúrneho prejavu našej omladiny. Svoje výtvory hrdo nazývajú grafiti.
Časť spoločnosti povýšila tieto prejavy na novodobé avantgardné umenie. Pokiaľ je grafiti vydarené, naozaj o ňom možno v tejto súvislosti hovoriť. Vo väčších mestách pre sprayerov dokonca vyčlenili plochy nielen mimo, ale i priamo v meste. Obvykle išlo o také miesta, kde dlhý plot či múr alebo sivé steny nepôsobili esteticky a sprayeri ich skutočne dokázali sympaticky zatraktívniť. V Žiline sa dokonca niekoľkokrát konala v Považskej galérii výstava spojená s tvorivými dielňami grafiti. Nie vždy sa to však podarí. „Grafiťáci„ častokrát na múroch len trénujú ťahy so sprayom a výsledok je hrôzostrašný. Najhoršie je, že ich obeťou sa stávajú nie šeredné steny, ale novučičké fasády, vozne či autobusy, ktorých čistenie stojí majiteľov a podniky nemalé peniaze. Keďže obvykle ide o maloletých a mladistvých výtržníkov, na mieste ich môžu policajti, pokiaľ ich prichytia pri čine, pokutovať blokovou pokutou vo výške niekoľko stoviek korún, v správnom konaní môže byť postih aj niekoľko tisíc korún. Potrestanie vinníkov práve z dôvodu ich veku však býva komplikované, a tak v konečnom dôsledku by hlavnými vykonávateľmi trestu mali byť rodičia. Tí by mali vedieť s kým a ako trávi ich dieťa voľný čas, prípadne kde míňa vreckové, pretože nákup sprayov nie je práve najlacnejšia záležitosť. Iveta Hažíková
