jí malá murovaná kaplnka. Ako dvaja strážcovia sa po jej bokoch týčia dve staré lipy. Práve k tejto kaplnke, ktorá je zasvätená Panne Márii, sa viaže stará povesť.
V dobe keď celú krajinu ohrozovali Turci a ich dobyvačné nájazdy, obyvatelia mesta Čadce žili pokojne. Pre husté hory všade navôkol sa Kysuce Turkov dovtedy nikdy nemuseli obávať. Ale raz mesto vydesila strašná správa: na Čadcu sa rútia Turci. Všetci odvážni muži neváhali a rozhodli sa brániť životy i majetok obyvateľov zo všetkých síl. Nešlo tu len o mesto, ale o celé Kysuce. K rozhodujúcemu stretu došlo na kopci nad Čadcou. Práve tu sa odohrával boj obyvateľov mestečka s tureckými dobyvateľmi. Turkov bola ale značná presila, ktorá sa počas bitky stávala stále zjavnejšou. I keď sa Čadčania bránili udatne, tureckú početnosť nemohli nijako sami premôcť. To si uvedomil i mestský richtár. Ženy, ktorých muži bojovali proti Turkom, už strácali nádej na víťazstvo. Verili už len v zázrak. A tak prosili Matku Božiu o pomoc. Bezradnosť richtára ale i obyvateľov rástla a už-už videli mesto vyplienené. Aj on sa teda pridal k prosiacim ženám a úpenlivo sa s nimi modlili k Panne Márii, ktorá bola ich poslednou nádejou. Matka Božia podľa legendy ich prosby naozaj vypočula. Nad kopcom sa začali diať divné veci. Nebo križovali blesky a tie padali medzi prekvapených Turkov. Všade vôkol bolo vidieť nezvyčajnú žiaru, ktorá už zďaleka pútala zraky pútnikov i obyvateľov mesta. Ženy ďakovali, že ich Panna Mária vyslyšala a Turci sa vyľakaní nebeským úkazom rozutekali na všetky strany. Mesto bolo zachránené.
Richtár dal z vďaky za jeho záchranu vystavať Matke Božej kaplnku na mieste, kde sa odohral zvláštny boj. Mala slúžiť ako pripomienka každému pútnikovi, aby sa na ceste pristavil a ďakoval Márii za jej ochranu. A tiež aby sa nezabudlo na túto zvláštnu udalosť, ktorá sa vraj zachovala i v mestskej kronike. Z drevenej kaplnky sa neskôr stala murovaná a tá stojí na žarčianskom kopci dodnes.
J. Kubicová