a možnosti rôznej sebarealizácie, na Kysuciach je to horšie. Možno je to aj životným štýlom ľudí na dedinách, ktorý ich najviac púta k domčeku, poliam a statku. Skutočnosťou je, že starý človek dnes málokoho zaujíma. Určite by sme potrebovali, aby sa už konečne niekto zahanbil nad tým, ako dožívajú. Domovy dôchodcov nie sú ideálnym riešením, ale iných zariadení pre nich je ako šafranu. Faktom je, že seniori už nemajú radi zmeny, Najmä vo vyššom veku, keď „ hnevá“ nielen telo, ale i duša. Odborníci hovoria, že by malo byť rovnako veľa rôznych programov pre starých ľudí, ako pre deti. Ako príklad uvádzajú Švajčiarsko, Nemecko alebo Holandsko, kde pre nich organizujú kurzy, výlety, školenia a množstvo ďalších podujatí. Najhoršia je totiž osamelosť, tá ide ruka v ruke s chorobami. Kedy prichádza staroba? Obecnú odpoveď na túto otázku odborníci poznajú. Lekári dnes hovoria o strednom veku do 65 rokov, za starobu sa považuje až vek 70 rokov. Niekedy však stačí aj málo, aby bol starý človek spokojnejší. Ako si posťažovala istá kysucká babička, chodí k lekárovi, ktorý sa viac venuje počítaču ako pacientovi. „Predpíše mi hromadu liekov, ale nepohovorí si so mnou, takže ani netuší, čo ma trápi„.
Iveta Hažíková
