v skupine jadrovín po jabloniach druhým najvýznamnejším druhom. V porovnaní s jabloňou si vyžaduje trochu viac tepla, ako aj lepšie a výkonnejšie hlboká hlinité pôdy.
Za najvýhodnejšie oblasti pre pestovanie hrušiek sa označujú stanovištia s nadmorskou výškou 200 – 300 m, priemernou ročnou teplotou 8 – 9 °C a priemernými ročnými zrážkami 500 až 600 mm. V menšom sa však hrušky môžu pestovať aj v oblastiach s nadmorskou výškou do 500 m, priemernou ročnou teplotou 6,5 °C a priemernými ročnými zrážkami 700 mm.
Zvislé korene semenáča siahajú do značnej hĺbky, v niektorých prípadoch až do
5 m. Bočné korene začínajú 0,15 – 0,2 m pod povrchom.
Zatiaľ čo vo veľkovýsadbách sa väčšinou používa semenný podpník, v domácich záhradkách dávame prednosť dule (M A). Dula však s mnohými kultivarmi nemá dobrú afinitu, a preto sa pri pestovaní zákrpkových stromčekov na dulovom podpníku používa medzištepenie. Na medzištepenie sa používajú kultivary, ktoré majú s dulou obrú afinitu (Hardyho, Avranšská, Lectierova, Letornica, Konferencia, Madam Verte, Pastornica, Eliška a i.). S dulou majú zlú afinitu: Solnaka, Clapová, Wiliamsová, Bosková, Kongresovka, Prezident, Mars, Krivica a pod.
Dulový podpník je v porovnaní so semenáčom menej odolný proti mrazu, pretože koreňová sústava sa rozkladá blízko pod povrchom pôdy. Dobrému pestovateľovi však umožňuje pestovať hrušky aj na stanovištiach s vyššou hladinou podzemnej vody, kde by semenný podpník neobstál.
Dulový podpník neznáša vysoký obsah vápna v pôde. Preto v zásaditých pôdach stromy pestované na dulovom podpníku neprihnojujeme hnojivami, ktoré zvyšujú obsah vápna v pôde (napr. Thomasova múčka a pod.).
Pokiaľ ide o pestovateľské tvary, hrušku pestujeme v podstate podľa tých istých zásad a v tých istých tvaroch, aké som uviedol pri jabloniach. Pritom však musíme zohľadňovať niektoré špeciálne druhové a kultivarové vlastnosti.
Na rozdiel od jabloní, pri hruškových tvaroch, ktoré majú zachovaný stredný konár (prirodzená koruna, poschodová koruna, vreteno, talianska palmeta), musíme zvýšenú pozornosť venovať stredníku. Tento stredný výhonok každý rok podľa potreby skracujeme, aby sme zabránili nežiaducemu rýchlemu predlžovaniu. Keď ho rezom v raste nebrzdíme, rastie príliš bujne do výšky na úkor ostatných kostrových konárov, predčasne sa zakladajú vyššie poschodia. Tieto vyššie poschodia konárov potom rastú na úrok nižšie položených konárov, ktoré v raste zaostávajú a v dôsledku toho je koruna veľmi vytiahnutá. Pri niektorých kultivaroch hrušiek je táto vlastnosť veľmi typická (napr. Hardyho maslovka a pod.).
Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
